POBLÚDENIE

(3 recenzie zákazníkov)

5.00

POBLÚDENIE

Autor: Miroslav Búran

Ilustrácia na obálke: Juraj Bocian
Korekcie: Jana Burdová
Zalomenie: Zdeno Brontvay PaedDr.

Vydavateľ: Richard Lunter – KICOM
Vydanie prvé, rok 2016
Väzba: brožovaná
Rozmer: A5 (orezaná)
Počet strán: 220
ISBN: 978-80-89780-11-2

Popis

POBLÚDENIE

Autor: Miroslav Búran

Vydavateľ: Richard Lunter – KICOM
Vydanie prvé, rok 2016
Väzba: brožovaná
Rozmer: A5 (orezaná)
Počet strán: 220
ISBN: 978-80-89780-11-2

Anotácia:

Majú úplne rozdielne povahy, pohybujú sa v odlišnom prostredí, no obe spájajú ich spoloční známi. Zita totiž žije s Hedviginým kolegom Patrikom a Hedviga tajne spáva so Zitiným bývalým, Dušanom. Všetko by bolo v poriadku, keby ich náhodné stretnutie na oslave Hedviginých narodenín neotriaslo akými takými istotami, na ktoré sa ešte mohli spoľahnúť. Čo ich vlastne spája? Láska, priateľstvo, alebo len strach z osamelosti? Zmätok v citoch, výčitky, vzťahovačnosť a frustrácia otriasajú ich vzťahmi. Pochová toto stretnutie definitívne ich priateľstvo? Nečakaná správa prinesie riešenie, s ktorým nikto nepočítal.

Ukážka:

„S tým by som sa nevyspala ani keby bol posledný muž na svete!“ zahučala Hedviga a zavinula si mokré telo do uteráka. Zobrala do rúk hrebeň a rozčesávala si dlhé čierne vlasy siahajúce až po pás. Zita sa tvárila zádumčivo, no možno iba nechcela priznať, že má Hedviga pravdu. Pristihla sa, ako ju pozoruje, čo ju trocha prekvapilo.
„Preboha, snáď nie som na baby?“ striaslo ju. V tom okamihu si však nebola istá či z tej predstavy, alebo od vzrušenia. Zita tiež nevyzerala zle. Mala krátke hnedé vlasy, menšie prsia a trocha vypúlený zadok, ale mužom sa páčila. Nikdy nemala núdzu o nápadníkov.
„Čo je to dnes s tebou? Aj spiacu Vandu by si pokojne skryla do vrecka,“ zabŕdla do nej Hedviga. Tá poznámka Zitu urazila, lebo porovnávať ju s Vandou bolo pre ňu čosi ako porovnávať vánok s hurikánom.
„Chceš ma vytočiť?“ zasyčala Zita a nahádzala spotené veci do tašky. Dnes vôbec nemala náladu na hlúpe reči. Spiaca Vanda sedela nezúčastnene v kúte a slimačou rýchlosťou si balila veci. Vôbec nič a nikoho neriešila. Na svoje okolie pôsobila, akoby jej mozog pracoval o čosi pomalšie než všetky ostatné v miestnosti, čo jej však absolútne neprekážalo. Bola na nezáujem zvyknutá, lepšie povedané, v tomto stave si hovela. Zita a Hedviga nikdy nechápali, načo baba ako ona, ktorá o svoj zovňajšok vonkoncom nedbá, navštevuje hodiny aerobiku.
„Buď je masochistka, ktorá sa vyžíva v utrpení, alebo naozaj nemá kam ísť,“ skonštatovala Zita.
„Ahoj, Vanda, tak zasa v utorok,“ zvolali tie dve, a kým sa Vanda stihla obrátiť, boli už na ceste domov.

3 recenzie k POBLÚDENIE

  1. Miroslava

    Kniha ponúka náhľad do životov ľudí rôznych postavení. Osudy ľudí nie len v knihách sa často komplikujú a menia. Pri tejto knihe má čitateľ pocit že vie ako skončí. No ako aj život sám, tak aj román Poblúdenie je nevyspytateľný.
    Každodenné životné situácie autor vystihol dokonale. Každý z nás si zo stránok tejto knihy nájde niečo čo sa jemu alebo blízkym stalo, možno že aj stane.

  2. Jana

    Vzťahy medzi ľuďmi sú často krát veľmi nevyspytateľné. Každý človek sa v tejto oblasti stále učí niečo nové, pretože táto oblasti sa neustále mení a vyvíja rôznymi smermi. Niektorí ľudia z nášho života odídu, iní prídu a na niektorých zmeníme pohľad. Takto by sa dala opísať práve táto kniha, ktorá obsahuje veľmi súčasný príbeh viacerých ľudí, ktorý neustále spoznávajú svoje pocity a emócie, v oblasti vzťahov. Navonok jednoduchý príbeh však skrýva mnoho, z ktorého si každý čitateľ niečo vezme aby nepoblúdil práve on v oblasti svojich vzťahov.

  3. Eva Popewa

    „Kamkoľvek idete, choďte celým srdcom“ (Confucius)
    Týmito slovami uviedol autor svoju knihu poviedok – Poblúdenie.
    Jednotlivé poviedky tvoria príbeh ľudí, ktorí sa ocitli na ceste poblúdenia, na ktorej sa bol luž vari každý z nás. Nemoralizuje, nesúdi, len kráča empaticky s nimi – pripravený pomôcť so srdcom dokorán.
    Postavy majú rozdielne spoločenské postavenie, postoje k životu, povahy, ale spájajú ich spomienky a spoloční známi. Dosahuje tak to, že samotná kniha je uceleným dielom a sujet jednotlivých príbehov v časovej postupnost i v retrospektívach – návratoch- je jedným z možných spôsobov ako vyrozprávať kroky a míľniky ľudských ciest. Viac sujetových línií nenarúša plynulosť textúry knihy.
    Štýl je jednoduchý, ale vyzretý, niet v ňom zbytočných odbočení na úkor zaujímavosti diela. Jeho metafory dávajú textu zvláštny nádych poézie v próze života, k čomu prispieva i fakt, že M. Búran píše aj poéziu. Reč postáv je autentická, ňou sa profilujú charaktery jednotlivých protagonistov diela a sú výstižné. Vtipne opísané vnútornou i vonkajšou charakteristikou – rovnako dobre mužské i ženské postavy. Využitie hovorových a slangových slov ich len umocňuje v „uveriteľnosti“ zobrazenia.
    Nemožno neoceniť názvy jednotlivých poviedok. Autor ich napísal s akýmsi „láskavým humorom a iróniou“, ktoré nezraňujú, skôr evokujú v nás úsmev a zvedavosť, čo bude nasledovať .Možno si niekto povie pri čítaní -veď to sa stáva v živote- nič nové. Prečo o tom písať. Otázka však znie:- A prečo nie? –
    Autor nekomentuje správanie sa postáv, ich hľadanie seba, aj ciest, ako vybŕdnuť zo situácií, do ktorých sa dostali. Dáva čitateľovi priestor na zamyslenie sa, dôveruje mu .Novela nám ponúka klbko vzťahov ,ktoré sa zamotáva a jeho rozmotanie necháva čitateľa v zvedavom napätí, aký bude koniec. Všetky postavy sú totiž spojené či už priateľstvom, rodinnými putami, alebo len kolegiálnymi.
    Autor nestojí ani na strane mužov , ani žien. Píše o živote oboch pohlaví, ktorým život prináša rôzne situácie, uzlíky, ktoré musia rozuzliť sami. Nájdeme tu osamelosť, vypočítavosť, zradu, zlyhania- ich prežitie je poučením, školou, ktorú predstavuje sám život.
    Osviežením je postava Patrikovej matky Viery, ľúbiacej svojho syna, no hlavne ich prekáravé dialógy, ktorými si prejavujú náklonnosť a porozumenie. Ich svojský humor, ktorému obaja rozumejú, rozosmeje i čitateľa. Preto je toto dielo dielom, ktoré sa číta ľahko, i keď rieši vážne otázky, cítime v nich porozumenie, nadľahčenie ,ktorým autor dosahuje svoj cieľ. Zaujme, prinúti nenásilne uvažovať, zamýšľať sa – je čítaný. Zdanlivo nie vážna literatúra, ktorá rieši vážne problémy, ktorými sú práve naše poblúdenia.
    Napokon, putovanie bludiskom ciest ,nazvané samotným autorom –poblúdením- sa nie vždy končí šťastne. V tejto knihe sa rozuzlí všetko v zložitom vzťahu, či znovuvzťahu spôsobom podobným v istom zmysle s klasikou P.O.Hviezdoslava – Dospelí čo pokazia, napravia často deti nevinné-.(Ežo Vlkolinský).
    Život nám nie je povinný byť taký, či onaký. Rozdal nám karty a len od nás závisí, ako s nimi budeme hrať a ako dokončíme svoje „osobné hry“.
    Práve v tom je pointa predkladanej novely.
    Eva Popewa Popewa

Pridať recenziu

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *