Uverejnené Vložiť komentár

Rozhovor so slovenskou spisovateľkou Kristínou Ježovičovou

Kristína Ježovičová a jej prvotina, ktorá vyšla v našom vydavateľstve.

Tento týždeň by sme Vám veľmi radi predstavili a priblížili E-knihu Uväznená v čase.  Kniha Uväznená v čase vyšla v našom vydavateľstve a v súčasnosti si ju môžete stále zakúpiť vo forme E-knihy. Autorkou knihy je slovenská spisovateľka Kristína Ježovičová, ktorá má v súčasnosti na konte viacero úspešných kníh. Kniha  Uväznená v čase je jej prvotina, ktorá  odštartovala jej kariéru.  Kniha Uväznená v čase obsahuje pútavý dej s nádychom histórie, nejde však o klasický historický román. Autorku tejto knihy, by sme Vám veľmi radi predstavili aj prostredníctvom nasledujúceho rozhovoru s ňou.

  1. Prečo ste sa rozhodli písať, čo Vás k tomu viedlo? (Osoba, správa, miesto, situácia…)

 Bola som na materskej a sekundu pred zbláznením. Povedala som si, že začnem písať. Symbolicky, na deň detí. Jednak, aby som si ten dátum zapamätala a na druhej strane, aby bolo jasné, že som tu nielen pre deti, ale aj pre seba.

  1. Kto bol/je Váš spisovateľský vzor?

Kedysi to bola Daphne du Maurier, lebo som sa zamilovala do jej románov,  ale v momentálne je to hocikto, koho kniha ma uchváti. Objavujem stále nových autorov, zahraničných i slovenských.

  1. Akú knihu by ste si určite ešte raz prečítali?

Rereadingy veľmi nepraktizujem, skôr si zvyknem spätne čítať obľúbené pasáže. Pravdepodobne by som si teraz rada prečítala ešte raz Prázdne miesto od Rowlingovej, lebo mám ešte dnes živo v pamäti, ako som s úžasom pretáčala stránky a obdivovala, ako spisovateľka do knihy zakomponovala rôzne problémy spoločnosti s vážnosťou ale aj s ľahkosťou.

  1. Aká kniha vo vás zanechala hlboký odkaz a boli by ste radi aby sa tento odkaz dostal k čo najviac ľuďom?

Kniha Tajomná pani Grahamová  od Anne Brontë. Páčila sa mi otvorená kritika alkoholizmu dospelých, ale aj detí. Škoda, že tvorba Anne je v tieni  diel jej sestier. Zaslúžila by si rovnakú pozornosť.

  1. Kde beriete inšpiráciu?

Inšpiráciu nachádzam v knihách, ktoré som prečítala, v hudbe, ale i v živote. Ale najväčšmi v hudbe. Moja Soňa je príkladom toho, ako sa vám vleje do žíl temný pop. Hlavným motívom mojich kníh je podľa všetkého, zdá sa, hľadanie nových začiatkov a túžba po zmene.

  1. Stotožňuje sa v niektorých situáciách s hlavnou hrdinkou knihy Uväznená v čase?

Páčili sa mi Alexandrine sarkastické poznámky, ktoré  väčšinou nepovedala nahlas.  Som v tomto rovnaká. Tiež veľa situácií komentujem iba v duchu.  

  1. Knižka Uväznená v čase bola vaša prvotina, máte k nej osobitné sympatie?

Pri písaní tohto rukopisu som sa neskutočne bavila. Nasmiala som sa, až ma bolelo brucho a moja rodina si ťukala po čele.

  1. Kde vznikol nápad, inšpirácia pre knihu Uväznená v čase?

Chcela som napísať zmes všetkého, čo sa mi vtedy ako čitateľke páčilo. A teda žánrová freska, v ktorej som spojila súčasný ženský román, historickú romancu, kúsok erotiky a scifi do jedného.  

E-Kniha Uväznená v čase, ktorá je stále dostupná na našom E-shope. 

  1. Aká je vaša obľúbená myšlienka?

Skôr citát: „Drž sa pri zemi, tam nehrozí ti pád.“ Charlotte Brontë

Na záver môže len poďakovať za odpovede na naše otázky a Kristíne Ježovičovej zaželať veľa úspešných kníh, ktoré si získajú množstvo čitateľov.

 

V rámci týždňa knihy sme si pre Vás pripravili ak krátky úryvok z E-knihy Uväznená v čase. 

Úryvok z knihy: 33. kapitola – strana 136-138

33. kapitola

Vojvoda prestúpil do starého, no priestranného koča. Do takého, v akých sa bežne dovážali zásoby jedál z prístavu. Začal sa rýchlo vyzliekať. Veci si starostlivo ukladal na sedadle. Po približne pätnástich minútach sa vyškierajúci pohonič sklonil k okienku, aby podal správu: „Havran vyletel z hniezda.“ Zahasil cigaretu a vyskočil z úkrytu vedľajších dverí na kozlík. Zacmukal na kone, aby sa pohli.

Sheridan oslovil temer nahého zviazaného muža: „Pane, ďakujem vám za šaty.“

Chlapík sa roztriasol od strachu i chladnej podlahy, na ktorej spočíval. Cez zaviazané oči nič nevidel. Povoz prešiel dve ulice, zabočil a prešiel do zadnej časti domu obrasteného machom. Kočiš svižne zoskočil z kozlíka. Napravil si cípy obnoseného kabáta a huncútsky si pritom natiahol traky pod ním. Prešiel k dverám, ktoré viedli do kuchyne a zaklopal. Takmer prestal dýchať. Otvorila mu exoticky vyzerajúca mladá žena bledohnedej pleti.

Prekvapene sa zadívala na mladého muža so žiarivo modrými očami, krásnym úsmevom a neforemnou ryšavou bradou.

Gabe má dnes volno, “ kývol smerom ku vozidlu, ktoré jej bolo dôverne známe. Nenechal ju prehovoriť ani slovko a ďalej pokračoval. „Puscíš nás prosím dnu, miláčik? Privézol som aj tutok kamaráda, nech ci vynese objednané jedlo,“ rukou ukázal Scotch smerom k Sheridanovi, ktorý práve vyberal z vnútra koča obrovský kus údeného mäsa. S ľahkosťou si ho prehodil cez plece v roztrhanom kabáte. Druhou rukou si posunul čiapku do čela a vykročil.

Áno,“ ledva vyhabkala zo seba. Šokovalo ju, ako s ňou mládenec rozprával, bola zvyknutá iba na rozkazy. Milé slovo nepoznala.

„Slečna, kerou stranou sú sklepy?“ zatiahol Sheridan slengovo.

Dievča ich chvíľkovo onemené pustilo dnu. Scotch zavrel za nimi dvere. Nehanebne si ju premeriaval. Kochal sa na jej profile. Bola nádherná. Tie pery. Plnšie hádam nevidel. A ten nos- nebol to žiaden vykrútený dámsky noštek. Vlasy mala krátke a kučeravé. Pripomínali guľôčky čierneho korenia. Nedívala sa naňho, no cítila to. A keď jej fúkol do rozkošného ucha s prirodzene absentujúcim ušným lalôčikom, prudko sa otočila chrbtom k nemu, až jej zaštrngotali kľúče, ktoré mala pripevnené na nariasenej suknici.

„Po-poďte za mnou, prosím,“ zamierila smerom k pivniciam. Sheridan šiel popri nej. Pootočil hlavou a brata, ktorý ohúrene kráčal za jej vystretým atletickým telom, upozornil, že má konať.

Scotch ju chytil za ruku a prudko ju obrátil. Pritisol si ju tesne k sebe.

„Ako sa voláš ?“ spýtal sa zmyselným hlasom.

Nyssa,“ zašepkala, husté mihalnice poplašene zaklipkali, až celkom pripomínali zmätených nočných motýľov.

Voňala ako čerstvý jablkový koláč… s lahodnou čokoládovou polevou. Taký mal veľmi rád. V hlave mu zneli bratove slová: „Odpútaj jej pozornosť rozhovorom…“ Dopekla… pri ženách používam skôr iný druh komunikácie. A tak privrel oči a vášnivo ju pobozkal. Odrazu zacítil závan údeniny a jej snehobiele zuby prudko zacvakli. Scotch zasyčal od bolesti. Prehltol krv, ktorú pocítil na jazyku, keď sa odpojili. Jej pružné telo nedokázal udržať a zviezol sa i spolu s ňou na zem.

Pozrel sa na brata spod nánosu sukní. Sheridan so stehnom v ruke ospravedlňujúco potichu zahlásil: „Nedívaj sa tak na mňa. Zachránil som ti život. Omráčil som ju skôr, ako sa v jej maternici uvelebilo tvoje nemanželské dieťa.“

„Chcel som len odpútať jej pozornosť, ako si mi kázal,“ zašepkal.

Ale nie vyšetrením hrdla. Zaviaž jej ústa a všetko ostatné,“ naklonil sa a vzal do ruky zväzok kľúčov. „Ešteže Greville zamestnáva len jednu ženu. Pri tvojej diplomacii by si si určite vyslúžil herpes. Ponáhľaj sa, nevieme, kedy sa vráti…“

Prevalil zo seba jej telo, zo spodnej časti sukne si natrhal tri pásy. Pustil sa do práce.

Sheridan najskôr zatarasil dvere, ktoré viedli z kuchyne do chodby domu, aby ich nikto z ostatného služobníctva neprekvapil. Potom podišiel k vínnej pivnici. Kľakol si. Systematicky skúšal vsúvať jeden kľúč za druhým. Až konečne jeden zapasoval, odomkol dvere a roztvoril ich. Náhlivo zišiel po schodoch. Prešiel k obrovskej stene s naukladanými fľašami. Zoznámenie sa s ohrdnutým Justusom bolo výhodné. Prezradil mu toho veľa. Zatlačením dvoch políc sa stena pohla a otvorila.

Vošiel dnu. Nad pracovným stolom sa v šere niekoľkých sviečok hrbil vychudnutý, mŕtvolne bledý muž s dlhými neupravenými vlasmi tmavej farby a rovnakou bradou. Vzhliadol k vojvodovi a premeral si ho dôverne známymi hnedými očami. Sandrinými.

Preglgol, bol taký zoslabnutý, že ledva sedel. „Kto ste?“ povedal jemným hláskom.

„Poslala ma po vás vaša sestra Alexandra.“

„Je tu?“ prekvapene sa spýtal.

„Nie priamo tu, ale neďaleko.“

„Tak ju odo mňa pozdravte,“ sklonil sa naspäť nad popísaný papier.

„Odveziem vás k nej!“ rozkázal.

„Povedzte jej… že mi je to ľúto. Ja už skončím tu,“ povedal a celkom apaticky vyrovnaný so svojím osudom ďalej písal.

Sheridan sa zamračil, neočakával, že nebude spolupracovať. Zdržania nepotreboval. Nechcel ho nútiť násilím a tak mu spontánne povedal: „Vaša sestra vás potrebuje. Nechcela, aby ste to vedeli, lebo si nepriala, aby ste sa trápili a teda dúfam, že si to necháte pre seba. Alexandra… ona umiera.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *