Archívy autora: Jana

Príbehy spisovateľov – pokračovanie

 

V tomto článku si priblížime opäť príbehy spisovateľov, ktoré niekedy zanechali aj významné stopy aj v ich dielach.

Charles Dickens

„Rob toľko dobra koľko len môžeš, ale tak ticho, ako len môžeš.“
(Charles Dickens)

Chareles Dickens je považovaný ja za druhého najlepšieho anglického spisovateľa, hneď po Williamovi Shakespearovi. Napísal takmer 20 románov, z ktorých mnohé vychádzali na pokračovanie v časopisoch. Najznámejšie z jeho diel sú Oliver Twist, Veľké nádeje, David Copperfield a Vianočná koleda. V jeho dielach písal hlavne o utrpení chudobných ľudí, mnoho z toho čo písal naozaj zažil a stvoril nesmrteľné postavy.

Narodil sa do chudobnej anglickej rodiny a mal ďalších šiestich súrodencov. Jeho rodičia žili v biede a mladý Dickens si veľa pretrpel. Jeho otca odsúdili do väzenia pre dlžníkov a on sa ocitol na dne. Dvanásťročný Charles si musel začať  zarábať na živobytie v továrni na výrobu krémov. Táto práca a návštevy vo väzení zanechali v jeho vnímavej duši pocit poníženia a odporu s ktorým sa často stretávame v jeho neskoršej tvorbe, najmä v románe David Copperfield.

Vzdelanie nadobudol vlastnou usilovnosťou. Čítal veľké množstvo románov a často navštevoval Britské múzeum. Kvôli neustálej finančnej kríze jeho chudobnej rodiny musel opäť prerušiť štúdium a ako 15-ročný získal prácu akopisárv kancelárii právneho zástupcu. Naučil sa rýchlopis a stal sa súdnym a parlamentným spravodajcom v časopise.Prvé literárne diela začal uverejňovať ako 24-ročný v časopisoch pod pseudonymom Boz. Napísal svoj prvý román Pamäti klubu Pickwickovcov, ktorý mal humorné črty a vydával ho po častiach. Hneď po tomto románe získal slávu a uznanie a bol finačne zabezpečený. 

Dickens sa začal zaujímať o deti, ktoré prežili rovnako nešťastné detstvo ako on. Často navštevoval dobročinné akcie. Oženil sa s Cathrerine Hoghartovou a mal s ňou až 10 detí. Dickens bol veľmi usilovný spisovateľ, obľúbený a ochotný rozprávač, ale taktiež rád hrával v dobročinných divadelných predstaveniach. Amatérsky za zaoberal kriminológiou, špiritizmom a hypnotizérstvom, rád sa dobre zabavil a prechádzal prírodou i denným a nočným Londýnom. Býval tiež škriepny a hysterický, a taktiež nie vždy dobre vychádzal so svojimi vydavateľmi.

Od roku 1853 verejne predčítaval zo svojich diel. Celkovo uskutočnil 471 takýchto literárnych posedení, na ktorých ho najviac lákal a fascinoval živý kontakt s poslucháčmi. 

 Zaujímavý je aj jeho milenecký románik. Po rokoch sa dal rozviesť so svojou ženou a opustil svojich 10 detí, kvôli herečkeEllen. Vyvolal tým obrovský spoločenský škandál a stratil priazeň mnohých svojich priateľov. Od detstva trpel na problémy s obličkami a keď sa k nim na začiatku 60. rokov pridružili aj srdcové problémy, začal veľmi rapídne chradnúť. Zomrel náhle pri písaní svojho posledného románu Gad’s Hill, pochovaný je vo Westminsterskom opátstve.

Zdroj: Pinterest

 

Stephen King

„Každá kniha, ktorú si vyberieš, má v sebe lekciu alebo lekcie, a často ťa zlé knihy naučia viac, než tie dobré.“
(Stephen King)

Napísal viac ako päťdesiat románov vrátane siedmich pod pseudonymom Richard Bachman, z ktorých sa po celom svete predalo viac ako 350 miliónov výtlačkov. Takisto napísal takmer 200 poviedok a noviel, ktoré vyšli v deviatich zbierkach. Autor hororových príbehov, ktorý stojí za známymi knihami ako To, Väzenie Shawshank alebo Zelená míľa, však trpel depresiami a svoj prvý rukopis zahodil do koša.


Stephen Edwin King sa narodil 21. septembra 1947 v Portlande. Stephen mal odmalička strach z mnohých vecí – bál sa tmy, pavúkov, potkanov. Vždy si predstavoval, aké príšery sa skrývajú v jeho šatníku a musel zaspávať s rozsvieteným svetlom. Jeho strach môže pochádzať z tragického okamihu, keď bol ako dieťa svedkom, ako jeho priateľa zabil vlak. Tieto udalosti mohli byť dôvodom, prečo sa Stephen venuje písaniu predovšetkým hororových príbehov.


Stephen bol milovníkom kníh a prečítal všetko, čo mu prišlo pod ruky. Čítal predovšetkým hororové príbehy, záhady a science fiction. Knihy miloval od útleho detstva.
Veľkou oporou mu bola jeho mama, ktorá ho vždy povzbudzovala. Verila, že Stephen je špeciálne dieťa a má dar rozprávať príbehy. Matkino povzbudzovanie Stephen pokladá za zlomové. Matka mu dokonca dávala vreckové za každú poviedku, ktorú Stephen napísal.


Stephen prispieval počas dospievania článkami do školského magazínu a tiež písal krátke poviedky, ktoré predával za pár centov. So svojím bratom nastrednej škole založili časopis do ktorého Stephen prispieval poviedkami. Časopis vydávali v tlačenej verzii a distribuovali ho v ich dedine a medzi spolužiakmi. Stephen získal vďaka svojmu humoru pozitívnu spätnú väzbu od svojich priateľov a okolia.

V roku 1971 získal prácu ako učiteľ angličtiny v Hampdene. Práca mu zaberala väčšinu času a po prvýkrát bolo pre neho písanie náročné. V tomto období trpel depresiami a mal problémy s alkoholom.

Jedného dňa dostal Stephen nápad na krátku poviedku a pustil sa do písania. Keď však dopísal prvý koncept, nebol spokojný. Cítil sa nešťastne a frustrovane a rukopis zahodil do koša. Bola to práve Stephenova manželka, ktorá príbeh z koša vytiahla. Dodala mu odvahu a odhodlanie. Povedala mu, že by mal poviedku dokončiť. Stephen dal na radu svojej ženy a dopísal knihu s názvom Carrie, ktorá dnes patrí medzi hororovú klasiku. V roku 1973 knihu Carrie .S knihou Carrie zožal Stephen úspech. Predalo sa 30 000 výtlačkov a kniha zarobila 200 000 dolárov. O štyri roky neskôr vyšla jeho ďalšia kniha – Žiarenie. Stala sa jeho prvým best sellerom, ktorý bol i sfilmovaný.

 Stephen si postupne získaval priazeň čitateľov a jeho kariéra rástla. Veľkým úspechom bola kniha Zelená míľa, ktorá bola predlohou pre rovnomenný film s Tomom Hanksom v hlavnej úlohe. Za jedno z najznámejších Kingových diel sa považuje jeho séria Temná veža.

Stephen King predal viac ako 350 miliónov výtlačkov. Jeho majetok sa odhaduje na 400 miliónov dolárov, vďaka čomu sa zaraďuje medzi najlepšie zarábajúcich autorov sveta.

Zdroj: Pinterest

 

Mária Corvus

Čítala už ako malé dieťa, čo trvá dodnes. Bez knihy v ruke si nevie predstaviť ani jeden deň. V podstate s knihou zaspáva. Čítanie bolo a je jej vášňou a teraz sa k tej vášni pridalo aj písanie.

Už od základnej školy mala rada literatúru, veľa čítala, recitovala na súťažiach. V desiatich rokoch napísala prvú báseň, s ktorou vyhrala v súťaži. Jej začiatkom písania bola poézia.  Okrem toho, milovala písanie slohov. Na strednej škole pokračovala s písaním. Už to neboli básne, aj keď občas nejakú napísala, ale skončila niekde založená medzi knihami. Venovala sa skôr školskému časopisu, mala na starosti jeho celkovú podobu a samozrejme  do neho aj prispievala rôznymi kratšími príbehmi a postrehmi. 

Po skončení školy, už ako dospelá, mala možnosť a priestor v jednom nemenovanom časopise, ktorý bol venovaný prevažne ženám, ako externistka prispievať doňho rôznymi článkami o vôňach. Skúšala  písať aj poviedky, no cítila, že to nie je to pravé orechové. 

Rozhodnutie napísať  prvú knihu Hladné dlane prišlo až neskôr. Už v zrelom veku štyridsiatničky. 

Skutočnosť, ktorá ju priviedla na to, aby som tento príbeh napísala, bol vlastne pretlak jej vlastných emócií a skutočnosť, že takmer polovica deja je jej  skutočný jedinečný zážitok.

To, že napísala Hladné dlane mala na svedomí hlavne  jej kamarátka a  slovenská spisovateľka Andrea Rimová, ktorá jej dodala odvahu v tom, aby som sa do toho pustila.

Dnes ma táto autorka na konte viacero kníh, ktoré vychádzajú pod jej menom Mária Harvanová.

Zdroj: Knihanaj.sk

 

Spisovatelia často svoj osobný príbeh prenesú do knižných príbehov. V knihách tak  nájdeme stopy, emócie smútku, strachu alebo splneného, ako v prípade  vyššie spomenutých autorov. Práve tieto stopy, emócie, ktoré autori prenesú do svojich knižných príbehov dávajú  ich príbehu jedinečnosť a originalitu.

Príbehy spisovateľov

Každá kniha skrýva rôzne príbehy. Niektoré príbehy sú plné lásky, iné smútku, faktov, múdrosti a podobne. Za každou jednou knihou sa skrýva človek, spisovateľ. Okrem knižných príbehov však prežívajú aj ten svoj životný príbeh.  Každý príbeh je iný a jedinečný. My sme sa pre Vás rozhodli zamerať na rôznych autorov. Medzi mini nájdete aj príbeh Eduarda Alberta Meiera, ktorému u nás vyšli tri knihy a štvrtú pripravujeme.  Nájdete tu však aj známu spisovateľku J. K. Rowlingovú, či sestry Brontëové.

J. K. Rowlingová

Séria kníh o mladom čarodejníkovi a čarodejníckom svete patrí ku kultovým sériám.  Autorka  to však pri začiatkoch tejto série nemala jednoduché. 

Nápad na napísanie príbehu o Harry Potterovi vznikol v lete 1990 práve počas cesty vlakom, ktorý je pre samotný príbeh taký povestný. Rowlingová cestovala z Manchesteru do Londýna, keď jej napadol námet o malom čarodejníkovi. Prvé riadky dokonca začala písať hneď na papierové obrúsky vo vlaku.

Počas písania tohto už legendárneho diela zažila Rowlingová veľa negatívnych, ale aj pozitívnych vecí. Jednou z tých negatívnych bola smrť jej mami, ktorá viedla ku depresiám. Rozhodla sa pre útek do Portugalska, kde chcela začať žiť nový život ako učiteľka. Tu stretla svojho prvého manžela. Narodila sa jej dcéra a pár mesiacov po tom ju manžel zbil a vyhodil z domu. Rowlingová sa vrátila ku sestre. V tom čase žila na hranici chudoby ako slobodná mamička na podpore. Toto obdobie spôsobilo to, že jej diagnostikovali klinickú depresiu. Temné obdobie preniesla aj do knihy, v ktorej vznikli dementori. Práve tí vysávali z ľudí šťastie. 

V roku 1995 Rowlingová po piatich rokoch písania konečne dokončila rukopis prvého dielu knižnej série. Kniha sa však nestrela s úspechom. Rukopis zaslala dvanástim vydavateľským domom. Všetky ju odmietli. V roku 1996 o rukopis prejavilo záujem vydavateľstvo Bloomsbury. Barry Cunningham, editor vydavateľstva Bloomsbury, však Rowlingovej odporučil, aby si našla prácu, pretože je vraj malá šanca získať z knihy pre deti väčšie zárobky. Rowlingová začala pracovať ako učiteľka francúzskeho jazyka.

V júni 1997 Bloomsbury vydalo Harryho Pottera a kameň mudrcov v náklade 1000 kusov. 500 kusov išlo do knižníc, zvyšok do kníhkupectiev. V deň vydania knihy Rowlingová v kníhkupectve čítala časti svojej knihy. Prišlo len zopár ľudí. Napriek tomu zostala neoblomná.

Ubehlo pár mesiacov a spustila sa lavína. Kniha sa stala jednotkou na trhu. Z nezamestnanej slobodnej matky sa stala spisovateľka, ktorá je prvou dolárovou miliardárkou vďaka písaniu kníh a jej majetok sa odhaduje na 670 miliónov eur. Knihy zlomili niekoľko rekordov. Z poslednej časti série Harry Potter a dary smrti sa za 24 hodín predali výtlačky v sume 2,65 milióna libier.

Zdroj: Pinterest

 

Sestry Brontëové 

 Ide o známe predstaviteľky anglickej literatúry 19.storočia. Určite ste už počuli o ich najznámejších dielach, Jana Eyrová a Búrlivé výšiny.

Ich životný príbeh je spätý  z mnohými úmrtiami rodinných príslušníkov.  Prišli o mamu, dve sestry a časom aj  o brata.

Okolie považovalo sestry za čudáčky, ktoré sa samotné prechádzali po okolí, recitovali popritom nahlas básne a trávili celé dni čítaním a písaním. Žili v dobe, v ktorej sa od dcér reverenda očakávalo, že budú učiť mladé dievčatá alebo sa vydajú. Písanie v 19. storočí nepatrilo k bežným ženským činnostiam.

Po štúdiách sa vrátili domov, kde si založili dievčenskú školu.  Úspechu dievčenskej školy však zabránil zlý zdravotný stav ich brata. Vtedy sa rozhodli skúsiť šťastie ako spisovateľky. Vydali básnickú zbierku. Každá zo sestier použila mužský pseudonym, pretože kritika sa v tom čase pozerala na dámsku literatúru s nedôverou. Zo zbierky sa predalo iba málo kusov.

Charlotte presvedčila sestry, aby sa zamerali na písanie románov, ktoré sa lepšie predávali. V roku 1847 prináša sestrám táto aktivita ovocie v podobe troch významných diel nielen britskej literatúry. Jana Eyrová, práca najstaršej Charlotte, Búrlivé výšiny z pera prostrednej Emily a román Agnes Greyová napísaný najmladšou Anne. Mnohí kritici sa pýtali, kto sú traja domnelí bratia, ktorých ženské postavy nie sú vedľajšie a pasívne, ale naopak sú hlavnými a komplexnými hrdinkami. K autorstvu sa sestry priznali až o rok neskôr.

Len román Jana Eyrová bol prakticky hneď po publikácii úspešný, ostatné dielaocenila kritika až dodatočne po smrti sestier. V septembri 1848 zomiera brat Branwell, načo sa Emily prepadá do veľkej depresie o pár mesiacov neskôr podlieha tuberkulóze. S rovnakým osudom ju čoskoro nasledovala aj Anne. Charlotte pokračovala v písaní a v roku 1854 sa ako jediná zo sestier vydala. Manželský život Charlotte Brontëovej však nemal dlhé trvanie, keďže už o necelý rok neskôr zomiera.

Otec sestier Brontëových pritom žil ešte nasledujúcich šesť rokov, počas ktorých udržiaval živé literárne dedičstvo svojich dcér, sledoval ich rastúcu posmrtnú slávu a prijímal prvých zvedavcov, ktorí do sídla v Haworthe prichádzali v honbe za hľadaním zdroja kreativity a originality sestier Brontëových, sestier spisovateliek.

Zdroj: Pinterest

 

Eduard Albert Meier

A viete, že spisovateľov so zaujímavým životným príbehom nájdete aj v našom vydavateľstve? Nuž a jedným, ktorý úplne vyčnieva z radu je určite „Billy“, vlastným menom Eduard Albert Meier.

Tento Švajčiar je možno mnohým známy najmä vďaka UFO, no odhliadnuc od toho, nech už si o UFO myslíte čokoľvek, jeho životný príbeh fascinuje asi každého bežného smrteľníka. Vedeli ste napríklad, že „Billy“ (prezývku dostal od jednej Američanky – kvôli kovbojskému klobúku, ktorý v čase stretnutia mal na hlave a pripomínal jej tak známeho banditu, Billyho Kida) v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia cestoval krížom po svete celých 12 rokov?! Za ten čas si na vlastnej koži vyskúšal takmer 350 zamestnaní a často pracoval len za jedlo, či ubytovanie, niežeby sa bál táboriť niekde sám uprostred púšte, či džungle – zažil aj to. Počas ciest prešiel zhruba 42 krajín, najmä v Afrike a Ázií. Cestoval vskutku dobrodružne, nezriedka dokonca nelegálne prekročil hranice krajín. A za akokoľvek ťažkých, či náročných okolností, vždy ostal predovšetkým človekom so srdcom na svojom mieste, lebo aj to bolo hlavným cieľom jeho ciest, stať sa mužom a človekom, akým chcel sám byť. Ako sám povedal, tieto roky mu boli cennejšie ako tisíce dolárov, či švajčiarskych frankov.

Na cestách toho zažil naozaj veľmi veľa a je nutné povedať, že miestami mu išlo i o holý život – napríklad pri výbuchu sopiek, či počas putovania krajinami Arábie, či Indie. Cez osudy ľudí, s ktorými sa počas ciest stretol, ako aj svoje vlastné zážitky a príhody sa učil o živote- tom peknom, ale i o jeho krutosti. Všetky zážitky i poznania z ciest bohato zúročil vo svojich knihách, napríklad vo Fantómovi, ale i v pripravovanej knihe – Dobrodružstvá svetobežníka (Pozn. redaktora: Nám počas prekladu knihy opakovane doslova padala sánka, čím všetkým si tento človek v živote prešiel, čo všetko má za tie roky odžité a aký celosvetový prehľad má. Rozhodne to bude kniha rozširujúca obzory, to s istotou môžeme povedať už teraz. Máte sa teda na čo tešiť 🙂 ).

Billy je jednoducho unikát, a aj preto mu v budúcnosti venujeme samostatný blog.

Zdroj: Knihanaj.sk

 

Príbehy  v knihách, ale aj príbehy nás ľudí sú rôzne a vždy originálne. Inak na tom nie sú ani spisovatelia. Niektorí sa dočkajú slávy a uznania za života iní nie. Niektorí precestujú krajiny, aby našli príbehy, iných si príbeh nájde sám.  Na ďalšiu trojicu spisovateľov a ich  životné príbehy sa pozrieme aj v nasledujúcom blogu.

Dovtedy, čítaniu zdar. 

Darček pre Vás od nás

 

Tu si stiahnete Vaše prekvapenie ukážku  eknihy Hladné dlane, ktorú si ihneď po stiahnutí môžete nerušene čítať na svojom pc, tablete alebo mobile.

Eknihu si stiahnete jednoducho kliknutím na odkaz nižšie. 

Ekniha Hladné dlane – Vaše Prekvapenie

 

Príjemné čítanie Vám praje Knihanaj.sk

Ak sa Vám ukážka bude páčiť, celú eknihu si môžete stiahnuť na https://www.knihanaj.sk/produkt/hladne-dlane-ekniha/

Celú knihu si zakúpite na https://www.knihanaj.sk/produkt/hladne-dlane/

Klasická kniha alebo ekniha ?

Od roku 1952 mesiac Apríl patrí lesom. V dneškom svete, ktorý chceme aby bol orientovaný na ochranu prírody a využívanie  ekologických veci. Existuje veľa alternatív klasických veci, ktorých používaním môžeme aj my prispieť k tomuto trendu.  V rámci porovnania klasických vecí a ich alternatív existuje mnoho výhod ako aj nevýhod. Ich zváženie treba prenechať na konečného spotrebiteľa.

Popri klasických knihách exituje ich  alternatíva  a to sú eknihy. Stretli ste sa už s čítačkou knih?  Ste za klasiku knihu alebo za eknihu? Tieto a iné otázky často vedia rozprúdiť diskusiu medzi nami knihomoľmi. Moderná technológia sa neustále posúva dopredu. Tento pokrok nastal aj v oblasti kníh. Je však mnoho ľudí, ktorí nikdy nevymenia klasickú knihu za eknihu. V tomto článku Vám prinášame krátke výhody a nevýhody čítačiek.

 

Pozrime sa najprv na nevýhody eknihy voči papierovej knihe:

  • Je odkázaná na batériu, bez ktorej sa k eknihe nedostanete a čítanie budete musieť odložiť, pokiaľ sa Vám  vaša čítačka nenabije.  
  • Vôňa a zvuk klasickej knihy sú jednoznačne nenahraditeľné. Ekniha takéto veci nemôže nikdy nahradiť.
  • Miesto na polici, v ktorej máte pokladané svoje obľúbené tituly ekniha neplní.
  • Nepožičiaš a nepredáš ďalej ako klasické knihy.
  • Odkázanosť na účet a zariadenie, ktoré ak ti zmizne zmiznú všetky eknihy sním. Rovnako nepríjemné bude aj zabudnete heslo na váš účet.

 

Zdroj: Knihanaj.sk

Zdroj: Knihanaj.sk

 

Eknihy a čítačka kníh má však aj veľa plusov, ktoré je dobré zvážiť, pred jej zavrhnutím:

  • Čítačka pojme tisíce kníh a jej váha sa nezmení.
  • Pohodlie, ktoré zabezpečuje jej váha veľkosť. Čítačka v kabelke nezaberie skoro žiadne miesto a svoju obľúbenú knihu si môžete prečítať hocikde.
  • Pre roztržitých čitateľov, ktorý majú rozčítaných viacero kníh na raz. 
  • Keď nebolo v pláne čítať. Pre svoju váhu čítačku môžete brať so sebou všade. V prípade neočakávaných udalostí, pri ktorých budete musieť čakať si môžete túto chvíľu skrátiť čítaním.
  • Neodhaľuje o sebe viac ako treba. Čítaním, kníh na verejnosti odhaľujete aj kúsok so seba aj keď nechcene. Stačí sa pozrieť na obal a ľudia sa dozvedia o Vás viac. Pri eknihe to však nemajú také jednoduché, iba ak by čítali s vami.
  • Šetrí životné prostredie prostredníctvom úspory papiera.
  • Lacnejšie ako tlačené verzie. Ak sa pozriete na rôzne eshopy kníhkupectiev, ktoré majú v ponuke aj eknihy, zistite že eknihy sú lacnejšie ako ich tlačené verzie.

 

Zdroj: Knihanaj.sk

Zdroj: Knihanaj.sk

 

Na eknihy nepotrebujete nutne čítačku kníh. Postačí Vám pokojne aj Váš telefón s aplikáciou alebo po prípade postačí aj Váš notebook.

Na našej stránke nájdete klasické knihy ako aj eknihy. Navštívne nás na https://www.knihanaj.sk/

Výber prenecháme na Vás.

 
 
 
 
 
 
 
 
 

Motivácia pri písaní knihy

Stojíte na mieste a neviete sa pohnúť hoci máte nápady,ale nemáte pomyselnú chuť na písanie? Nasledujúci článok  Vám môže pomôcť pri stagnovaní v procese písania knihy. Napomôže Vám pripomenúť si prečo, v písaní pokračovať, prípadne začať písať a pomôže Vám získať stratenú chuť na písanie. Pri písaní knihy hrá dôležitú úlohu motivácia. 

Ako sme už písali v prvom článku každého môže motivovať niečo iné. Čo vlastne motivácia znamená? V psychológií nájdete mnoho o motivácií. V základe je motivácia vnútorná hnacia sila, ktorá nás posúva, ženie k uspokojeniu nenaplnených potrieb.

Motivácia neprichádza do procesu písania knihy  len keď je už ,,vlak rozbehnutý“, ale je dôležitá aj na začiatku tohto procesu. Prečo začať? Dobre, máte nápad, ale ak Vám chýba motivácia zapnúť pc a napísať zopár riadkov, nezačnete. Ak Vás však ,,brzdí“ strach, že to čo napíšete bude zlé, začnite v malom.  Svoj strach prekonáte motiváciou a malými krokmi, ktorými sa budete  pomaly, ale isto približovať k svojmu cieľu.  Okrem toho sa snažte zo svojej mysle odstrániť všetky neznáme a uistiť sa, že ste schopný zvládnuť aj ten najhorší možný scenár.

Strach môže vychádzať aj z nízkeho sebavedomia. Nízke sebavedomie možno považovať za veľkého ničiteľa motivácie. Ľudia sú zvyknutí vnímať len svoje zlé stránky, prípadne zlyhania a dobré stránky  vnímajú ako samozrejmosť, ktorú má každý. Preto je dobré si neustále pripomínať svoje úspechy a silné stránky.  Dobré stránky našej osobnosti a úspechy, ktoré sme dosiahli taktiež motivujú našu činnosť teda písanie knihy.

Písanie knihy však môže byť dlhodobý proces a motivácia sa počas tohto procesu môže meniť, prípadne môže odísť. Ak je na začiatku dostatočne silná, je vhodné si ju pripomínať.

„Ak to chceš vzdať, spomeň si na dôvod, prečo si začal.“

Zdroj: Pinterest

 

Urobte si pauzu.  Motivácia a pauza? Áno aj oddych je potrebný, pretože napísať knihu si vyžaduje určitý čas a nápady. Možno práve krátka pauza Vám pomôže a znova nájdete motiváciu, alebo si uvedomíte, prečo ste začali. Do písania sa tam vrátite s väčšou chuťou a energiou.

Vydržali ste a splnili malý cieľ, ale vaša predstava o úspechu sa nenaplnila?  Nezúfajte a neprestávajte pracovať na ďalšom  konečnom cieli. Úspechom je len to, že ste to dokázali a určite si za to niečo zaslúžite. Aby ste v danom procese neprestali, je vhodné využiť aj motiváciu vo forme odmeny. Odmena nemusí predstavovať hneď niečo materiálne alebo veľké. Môže to byť len drobnosť, ktorú však máte radi, a ktorej sa potešíte. Takýmto spôsobom si udržíte motiváciu k ďalšiemu napredovaniu v procese písania knihy.

Okrem odmien, ktoré si človek môže dávať a tak sa istým spôsobom motivovať, je vhodné nájsť si zopár vecí, ktoré v človeku spustia motiváciu. Môže to byť čokoľvek, čo vo Vás efekt motivácie spustí, napr. motivačná fráza, hudba, fotografia a pod.

„Buďte nešťastní alebo sa motivujte. Čokoľvek spravíte, výber je vždy na vás.“  (Wayne Dyer)

V predchádzajúcom článku sme uviedli ako jeden z tipov a trikov pri písaní knihy aj rozhovor s ľuďmi. Keď už sám strácate motiváciu, nezúfajte, možno je čas sa porozprávať. Práve slová  od niekoho Vám môžu opätovne priniesť späť stratenú motiváciu. Ak hľadáte motiváciu je potrebné si na rozhovor vybrať optimistického človeka a nie pesimistu, ktorý Vám zoberie aj posledné kúsky Vašej motivácie. Dôležité je však si vybrať aj úprimného človeka, ktorý Vám môže dať ako motiváciu, tak aj konštantnú kritiku, ktorá Vás tiež istým spôsobom motivuje. Prostredie je dôležité, pretože priamo vplýva na nás. Na motivovanie nepotrebujeme veľa ľudí, stačí si nájsť tých správnych aj keď, možno to bude len jeden človek, ale ten správny.

Motivácia je potrebná nie len v procese písania knihy, ale celkovo v živote. Správna motivácia dokáže človeka viac priblížiť k splneniu svojho cieľa, sna. Každého človeka môže motivovať niečo iné a pri každom môže byť spúšťačom motivácie niečo iné.

Život je motivácia,
treba si vždy dávať,
len tie ciele najvyššie,
ktovie kedy,
a či vôbec,
dostaneme šancu najbližšie.

(Tajomný Básnik – Vôňa túžby)

 

 

Prečo dostal mesiac marec prívlastok Marec ,,mesiac knihy”?

(Príbeh neznámeho hrdinu našej literatúry)

Slovo kniha znamená pre každého niečo iné. Niektorí vedia, že existuje tolerujú ju, ale zobrať ju do ruky je im vzdialené. Naopak pre niektorých kniha znamená tak veľa, že slovami sa to nedá popísať a ťažko ju púšťajú z rúk. Samozrejmé toto sú extrémne prípady, ktoré možno rozdeliť na antiknihomoľov a knihomoľov. Okrem nich sú tu aj ľudia, ktorí tvoria istý pomyselný stred a raz za čas si  prečítajú knihu. Či už sa radíte medzi extrém alebo stred, mesiac marec patrí knihám. Prečo? Prečo práve marec dostal tento prívlastok?

Ak sa rozhodnete vypátrať odpovede na tieto otázky dostanete sa k roku 1955. V danom roku v Československu vyhlásilo Ministerstvo kultúry spolu zo Zväzom československých spisovateľov, nakladateľmi, či knižnými obchodmi masovú akciu. Cieľom tejto akcie bolo podporiť záujem občanov o knihy.  K tejto myšlienke sa pripojili aj rôzne organizácie a občania. Niektoré zdroje uvádzajú, že tradíciu založili knihovníci, pretože na jar poklesli tržby z predaja kníh. Iné zdroje uvádzajú, že marec mesiac knihy bol vyhlásený na počesť Mateja Hrebendu. Kto bol  vlastne Matej Hrebenda? 

Podobizeň Mateja Hrebendu Hačavského Zdroj: Digitálna knižnica a digitálny archív

 

Toto meno sa spája s legendárnym šíriteľom slovenskej a českej osvety, ktorý sa na narodil aj zomrel v marci.  Presnejšie sa narodil 10. 03. 1796  a zomrel 16. 03. 1880. Žil v období, v ktorom sa knihy a čítanie pokladalo za nepotrebnú vec a podľa obyčajných ľudí čítanie kníh bolo určené jedine vzdelancom. Matej Hrebenda sa napriek spoločenskej mienke a tomu, že nemohol chodiť do školy vzdelával sám. Od narodenia mal zrakovú chybu a jeho zrak sa časom zhoršoval. Aj napriek tomu rád čítal. V 9 rokoch nemohol čítať pri svetle, v pätnástich ani vo dne. Na knihy a čítanie nezanevrel, a preto chodil od domu k domu a hľadal dobrých ľudí, aby mu čítali. Pri hľadaní ochotných ľudí, neraz prešiel aj 4 či 5 dedín.   Takto sa pričinil jedinečným spôsobom o šírenie slovenských a českých kníh. Knihy rozširoval nie len v okolí bydliska, ale takto pochodil celé Slovensko. Okrem toho však prechodil aj Prahu, Viedeň, Budapešť, či Dolnú zem. Na cestách nakupoval knihy od vydavateľov, ktoré neskôr využil na osvetu medzi ľuďmi, a tak šíril kultúru. Okrem toho na cestách zachraňoval knihy pred pálením, vyhodením či roztrhaním, a tým sa pričinil o vybudovanie a vznik knižníc. Okrem toho sa venoval aj literárnej tvorbe. Pri zapisovaní vlastnej tvorby, ako aj zbieraní a zapisovaní ľudových piesní a rozprávok mu pomáhal pomocník, ktorý ho sprevádzal od roku 1842.

Dobrí  a správni ľudia majú často krát neľahký život a taký bol aj život Mateja Hrebendu. Tešil sa z každej maličkosti a darovanej knihy. Pri všetkej jeho ušľachtilej činnosti mu nešlo o slávu, len v ľuďoch hľadal priateľstvo, ochotu a šťastie.

Často hovorieval: „Nemám nič, nežiadam nič.“ Pri svojej slepote videl oveľa viac ako mnohí cez veľké okuliare. Knihy videl srdcom, nie očami. Dokázal ľuďom ,,otvoriť oči“ a nadchnúť ich pre čítanie napriek tomu, že on bol slepý.

V dnešných časoch televízie, internetu, sa knihy niekedy dostávajú do úzadia. To však neplatí u každého človeka.

„Nič nedvíha moju kultúrnu úroveň tak ako televízia,“ – hovorí jeden divák. „Len čo doma zapnem televízor, hneď prejdem do vedľajšej izby a čítam knihu.“

Skúste si  aj Vy nájsť chvíľu na dobrú knihu, ktorá pri čítaní vo vás prebudí Vašu fantáziu, veď knihy sú veľmi prospešným spoločníkom, a to nie len v marci, zimných mesiacoch, či v škaredom počasí.

10 tipov a trikov, ktoré Vám pomôžu pri písaní knihy.

V pokračovaní článku Ako vzniká kniha (od nápadu v hlave po knihu v ruke) sme sa zamerali na  tipy, triky a jednotlivé body, ktorých sa držať pri písaní. My sme pre Vás zopár týchto bodov vybrali a dúfame, že Vám napomôžu pri písaní vlastnej knihy.

 

  1. Dôležité je čítanie. Samozrejme nie čítanie všetkého napr. reklamných letákov, či novín, ale čítanie kníh, ktoré sú rovnakým žánrom, ako má byť tá Vaša. Čítanie Vám poskytuje nielen zväčšovanie Vašej slovnej zásoby, ale aj možnosť sa niečo naučiť. Ako? V knihách je potrebné si všímať, ako autor pracuje s jednotlivými postavami, dejom, kapitolami a podobne. Tieto cenné postrehy Vám môžu pomôcť pri písaní Vašej knihy. Potrebné je však pripomenúť, že nie je vhodné kopírovanie všetkého.

     

    „Spisovateľ je človek, ktorému nestačia knihy tých druhých.“  (George Bernard Shaw)

  2. Zapisujte si nápady. Ak sa vrátime k predchádzajúcemu článku https://www.knihanaj.sk/ako-vznika-kniha-od-napadu-v-hlave-po-knihu-v-ruke/ v ňom sme rozdeľovali potenciálnych autorov na tých, ktorí majú nápad a tých, ktorí na svoju múzu len čakajú. Či už máte nápad alebo nie, vždy je vhodné nosiť pri sebe notes, do ktorého si môžete ihneď zapísať svoje nápady, ktoré prichádzajú mnohokrát nečakane. Po prípade je vhodné si vytvoriť v PC priečinok, kde si budete tieto nápady zapisovať.                                                                                                                               
  3. Upracte si PC. Keďže sme už pri tom PC, na ktorý si budete písať svoj príbeh – je vhodné si ho pred samotným písaním upratať. Ako? Tak, aby Vás pri písaní neustále nevyrušovali nežiaduce okienka a Vy by ste tak mohli prísť o cenné nápady, po prípade aj o chuť na písanie.                                                                                                          
  4. Vhodné miesto a čas. Nápady môže priniesť aj vhodné miesto, kde sa venujete písaniu. Niekto potrebuje úplný pokoj, ticho a niekto naopak vyhľadáva ruch. Príkladom môže byť ruch kaviarne, ktorý mu môže priniesť aj nové nápady. Niekomu pomáha aj hudba, ktorá ho dokáže naladiť na správne psychické rozpoloženie. Takýmto prípadom je aj autorka knihy Tanec medzi kvapkami, ktorá to o sebe prezradila v rozhovore, ktorý si môžete prečítať tu: https://www.knihanaj.sk/rozhovor-s-novou-autorkou-luciou-vlcekovou/

    Či už uprednostňujete ticho alebo ruch dôležité je, aby to bolo pre Vás ideálne miesto na tvorbu Vášho diela.

    Čo sa týka času je to rôzne. Niektorí spisovatelia píšu dokonca v noci pri lampe a káve.

    Dôležité je však pri písaní si vytvoriť istý rituál. Vytvorením takého rituálu predídete tomu, aby Vám písanie knihy trvalo dlho, prípadne by ste ju ani  takým štýlom písania nedokončili. Rovnako je možné, že sa bez rituálu stratíte, zamotáte v príbehu.                                                                                                                                                                                    
  5. Napíšte aspoň kúsok a nové nápady si stále zapisujte. Správne miesto a čas nájdete len, keď budete písať, a preto poďme začať. Problémom je vždy začiatok, pri ktorom nevieme ako začať prvé slovo, vetu. Nebojte sa toho, aj keď vhodné slová budete hľadať trocha dlhšie. Napíšte aspoň kúsok, na ktorom budete stavať. Nemusí to byť hneď niečo prevratné, ale  stačí niečo jednoduché. Každá jedna veta Vás stále posunie ďalej. Na ostatné vety prídete časom a pri tom Vám pomôžu nápady, ktoré budú prichádzať postupne. Nápady si treba preto neustále zapisovať.             

    Zdroj: Pinterest

                          
  6. Plán. Máme prvé vety a čo teraz? Plán. Áno, plán, v ktorom si rozpracujete vlastnú ,,myšlienkovú mapu“ knihy. Takýto plán Vám pomôže sa rýchlo dostať do príbehu a viete čo sa deje a čo plánujete, aby sa udialo v nasledujúcich vetách.                              
  7. Písanie. Na samotné písanie existuje mnoho tipov, trikov, ktoré Vám dokážu pomôcť. Jedným z tipov je program tzv. distractionfree editor. Ide o programy na písanie, ktoré Vás na rozdiel od Wordu nebudú rušiť a Vy sa tak nemusíte vracať späť. Väčšina takýchto programov má iba kurzor a jednofarebné pozadie.

    Pri písaní máme tendenciu neustáleho upravovania už napísaného textu a príbehu. Pri upravovaní textu a príbehu knihy sa radí neupravovať hneď. Opravovanie textu po každej napísanej vete Vás bude zdržiavať a hlavný dôvod písania textu, teda napredovanie príbehu, bude stáť na jednom bode.  Preto je vhodný vyššie uvedený program na písanie.

    Čo sa týka upravovania samotného príbehu, deja, je to nevyhnutná záležitosť, avšak nie neustále. Neustále upravovanie príbehu môže spôsobiť ,,začarovaný kruh“, z ktorého dostať sa je náročné. Váš príbeh sa Vám stále nebude zdať dokonalý. Najlepšie je nájsť si rozumnú hranicu medzi nevyhnutnou opravou a posadnutosťou upravovať.  Rada ako si nájsť túto pomyselnú hranicu neexistuje. Najlepšie je asi držať sa pripraveného plánu a neskôr sa vrátiť, aby ste mohli upravovať a zdokonaľovať príbeh.  Pomôcť Vám môže aj ,,bete reader“ teda prvý čitateľ, ktorý Vám môže pomôcť prostredníctvom spätnej väzby.

    Pri písaní je vhodný aj tréning. Ako trénovať písanie? Vhodným prostriedkom je blog, na ktorý môžete prispievať článkami z rôznych oblastí alebo krátkymi poviedkami.

    „Chcel som povedať svetu jediné slovo. Keďže som to nedokázal, stal som sa spisovateľom.“  (Stanisław Jerzy Lec)

  8. Motivácia. Motivácia je dôležitá hnacia sila, ktorá nás posúva vpred, a preto na ňu netreba zabúdať ani pri písaní. Motivácia je však veľmi široký pojem, ktorému sa budeme venovať v nasledujúcom článku.

  9. Rozprávajte sa s ľuďm Tento bod Vám môže priniesť hneď niekoľko benefitov. Rozhovor Vám môže priniesť nové nápady, ako aj ukázať bežné rozhovory medzi reálnymi ľuďmi, ktoré potom môžete využiť v knihe. Ak píšete beletriu, rozhovor Vám pomôže na to, aby kniha nepripadala čitateľovi nereálna. Prostredníctvom rozhovoru získate aj základné informácie, ktoré môžete využiť v knihe. Myslíme tým že,  napríklad viac sa dozviete o povolaniach, ktoré napríklad môžu vykonávať Vaše postavy v knihe, a tak dodáte príbehu hĺbku a realistickejšiu stránku. Rozhovor Vám môže pomôcť aj v oblasti propagácie. Pochváľte sa priateľom alebo rodine, že sa venujete písaniu a tým si začnete budovať určitú budúcu čitateľskú základňu. Okrem toho Vás môžu podporiť a vy tak získate aj určitú formu motivácie.

  10. Obavy dajte bokom. Tento bod je pomerne dôležitým preto, aby Váš príbeh mohol uzrieť ,,svetlo sveta“ a neskončiť len ,,v šuflíku“. Vždy sa nájdu ľudia, ktorým sa Váš príbeh nebude páčiť. Veď už len dvaja ľudia, ktorí si prečítajú tú istú knihu, v nej nájdu niečo odlišné. Píšte hlavne pre seba a píšte niečo, čo by ste si aj Vy samotný prečítali.

„Je dobre znovu čítať knihy, ktoré iní už prečítali stokrát, lebo hoci objekt zostáva stále ten istý, subjekt je vždy iný.“ (Georg Christoph Lichtenberg)

 „Kniha nie je nikdy majstrovským dielom; stane sa ním.“ (Bratia Goncourtovci)

 Teraz sa Vám písanie môže zdať zložité, ale každé jedno slovo a veta, ktorú napíšete Vám pomôže sa zlepšiť. Preto nebojte sa písať, ak Vás to baví a napĺňa, je to len o Vás a Vašej fantázií. V budúcom článku sa pozrieme na motiváciu, ktorá napomáha pri písaní.

Ako vzniká kniha ( od nápadu v hlave po knihu v ruke)

Ako vzniká kniha ( od nápadu v hlave po knihu v ruke)

Milí naši čitatelia, sledovatelia na facebooku, či instagrame, určite sa medzi vami nájde nejeden človek, ktorý by rád napísal knihu. Možno si myslíte, že napísať a vydať knihu je zložitý proces, do ktorého sa nechcete púšťať. Ale my Vám prostredníctvom nasledujúcich článkov ukážeme ako svoj nápad dať na papier, ďalej v ňom napredovať a rozvíjať ho, vydať ho a možno aj propagovať. Všetky potrebné teoretické záležitosti nájdete v našich článkoch. Praktickú časť už však musíme nechať na Vás na Vašom príbehu, talente a možnostiach.  Prajeme Vám príjemné čítanie. V prvom článku Ako vzniká kniha ( od nápadu v hlave po knihu v ruke)  sa dozviete ako pracovať s nápadom.

Zdroj: Pinterest

Na začiatku celého procesu možno rozdeliť potenciálnych spisovateľov na dve základné skupiny. Prvú skupinu tvoria ľudia s nápadom na príbeh a druhú skupinu tí, ktorí na nápad ešte len čakajú, ale chcú napísať knihu.

“Z toho, čo neviete, by bola skvelá kniha.” (Sydney Smith)

Či už máte nápad alebo nie, vždy je vhodné nosiť pri sebe notes, do ktorého si môžete ihneď zapísať svoje nápady, ktoré prichádzajú hocikedy. Poprípade, je vhodné si vytvoriť na PC priečinok, kde si budete tieto nápady zapisovať.

“Mávam pri sebe 2 knihy. Jednu na čítanie, druhú, do ktorej si môžem zapisovať.” (Robert Louis Stevenson, Essays of Robert Louis Stevenson)

Dôležité je však aj zvoliť si tému, v ktorej sa aspoň trocha vyznáme a získavať vedomosti, ktoré nám napomôžu pri písaní. Takýmto prípadom je aj autorka knihy Tanec medzi kvapkami, ktorá to o sebe prezradila, že téma tanca v jej knihe nie je náhoda, ale tancu sa venovala a doteraz ho miluje. Viac sa dočítate v rozhovore s Luciou Vlčekovou: https://www.knihanaj.sk/rozhovor-s-novou-autorkou-luciou-vlcekovou/

Dôkazom, že vedomosti spisovatelia získavajú počas písania, je množstvo kníh, v ktorých nájdeme poďakovanie mnohým ľudom za ich informácie a rady, ktoré boli dôležitou súčasťou knihy.

Zdroj: Knihanaj.sk

Ak nápad máme alebo počas písania na neho prídeme, dôležitá je aj forma podania. Tu môže vstupovať do procesu talent na písanie, skladanie slov do viet, aby príbeh ako celok poskytol potešenie počas celého čítania.

“Niektoré knihy stačí ochutnať, iné prehltnúť, iba niekoľko málo je hodných prežutia a trávenia. Pri niektorých knihách si stačí pozrieť iba jej časť, niektoré stačí preletieť, a niekoľko málo treba prečítať starostlivo s plnou pozornosťou.” (Francis Bacon)

Dôležitá je však aj ,,hnacia sila“ motivácia. Tú tvorí pri každom niečo iné. Môže isť o to, že sa človek chce podeliť so svojim príbehom, nápadom, ktorý nosí v hlave, alebo je uložený v zásuvke, prípadne túži po tom, vidieť svoje meno na poličke v kníhkupectve. Motivácia je dôležitá nie len pri nápade, ale počas celého procesu tvorby knihy.

Na začiatku procesu pretvárania nápadu do písomnej formy je vhodné si prečítať nasledujúci článok, v ktorom Vám uvedieme základné body, ktoré by Vám mohli pri tomto procese pomôcť.

Vyšší level (Renáta Kiovská )

/fiktívny príbeh podľa skutočných emócii/

Predslov
,,Ak vám niekto povie, že je to príkaz zhora, nepozerajte sa do oblakov, ale pod nohy.”

Môj rekord sú tri slová
     Niektorí mystici tvrdia, že iba 10% zo 100% vnímame naozaj. Zvyšok je naša fantázia. Stála som na zastávke autobusu a snažila som si vsugerovať, že toto všetko sa mi iba zdalo. Ibaže keď som sa štipla, bolelo to. Do kelu. Nové smerovania firmy sa predstavovali na spoločných stretnutiach. Väčšina kolegýň sa tešila najmä na to úžasné sladké pečivo.
     ,,Naša predstava je desať minút.“ Za desať minút som mala osloviť, usadiť, empaticky vypočuť problém, vybaviť, predstaviť tri produkty a presvedčiť zákazníka, že je to pre neho to pravé a uzavrieť obchod. Keď som sa poobzerala, nevidela som nikoho s otvorenými ústami. A tak som si ich rýchlo prikryla dlaňou a predstierala zívanie.                  ,,Keď to dokážeš, už sa asi so mnou nebudeš chcieť stretávať. Budeš bohatá ako  Rockefeller“, zaškerila sa Soňa a vhodila do kávy ďalšiu kocku cukru. Milovala všetko hranaté. Aj kockate hlavy. Teda aj mňa.
     ,,Pochybujem. Šťastie sadá predsa na vola, nie na mulicu.“ A tak tu stojím sama na zastávke, autobus mi ušiel rovno pred nosom. Asi som u vodiča nevyvolala dojem, že sa niekam ponáhľam. To je pre mňa typické. Jednoducho nie som ľahko čitateľná. Ešte mám v teplej pamäti rozhovor so psychologickým poradcom.
     ,,Viete, na to, aby ste u niekoho vyvolali dobrý dojem, máte iba tri sekundy.“  
     ,,Hmm…mohli by tri slová vyvolať taký dojem, že som zrelá na vyhadzov?“
     ,,No…, sprisahanecky žmurkol, ak nimi naštvete nesprávnu osobu, tak asi áno.“ Je vyšší nadriadený nesprávna osoba? Mlčky som si vybrala z tašky sladkú sójovú tyčinku. Pretože dnes ma nasrali iba dvoma slovami.
     ,,Máte padáka.“                                                                              

Dvojnohá trúba
     Nerozumiem tomu. Každému som pomáhala. Bola som trúba? V práci som zostávala dlhšie a nevadilo mi to. Bola si trúba. Ochotne som zaučila novú kolegyňu, ktorá tam sedí teraz namiesto mňa. Bola si trúba! Nikdy som sa nesťažovala, keď ma kolegyne omylom zamkli do kancelárie, zhasli svetlo vo WC, práve, keď vypli môj počítač, keď na narodeniny kúpili čokoládu, hoci som na ňu alergická.  Bola si trúba! Vytočila som Sonino číslo a vyplakala som sa do telefónu.
     ,,Bože, prečo si mi to nepovedala, ty trúba!“

Za všetko vraj môže detstvo
     Všetky dievčatá zo škôlky chceli byť princeznami. Alebo aspoň vílami. Ja som už ako malá tušila, že život sa podobá skôr rozprávke O dievčatku so zápalkami. Rozprávky Andersena ma ušetrili pred sklamaním, ktoré by som prežívala, keby som si obľúbila Popolušku.
     ,,A čo chceš byť ty?,“ spýtala sa ma učiteľka s nádejou v hlase.
     ,,Bosorka!“, usmiala som sa. Milovala som knihu Malá bosorka. Dodnes mám v pamäti učiteľkin zdesený výraz. Prisahala som si, že na mojej tvári taký nikto neuvidí. Ale keď som prechádzala okolo zrkadla v predsieni, musela som uznať, že sa mi to konečne splnilo. Chýbala mi už iba metla. Imaginárne a aj doslova. Byt je ako po bombardovaní a ja tiež. Ale môžem si to dovoliť, do konca mesiaca čerpám zvyšnú dovolenku. Je zvláštne, že keď som žiadala týždeň voľna, nebolo to z prevádzkových dôvodov možné. Zrejme tie dôvody pominuli, lebo zrazu čerpám tri.
     Ráno som sa zobudila o siedmej a zalial ma studený pot. Zmeškala som do práce! Vystrelila som z postele, hodila do seba kávu a suchý rožok. Pot ma oblial druhýkrát. Ja žiadnu prácu nemám! Na internete je more možností. No mne vychádza iba: no englisch+no šoferák= no job.
     Jediné čo mi môže more ponúknuť, ak naškriabem na zájazd, je posledný pohľad na zapadajúce slnko, kým sa utopím. Nevadí. Ak sa mi teraz nedarí, musím si myseľ zamestnať niečím tvorivým. Gordický uzol, brúsenie žiletky, leštenie koľajníc, či kurz lietania zo siedmeho poschodia.
     Zašla som radšej do cukrárne na niečo sladké. Pri poslednom stole sedela zhrbená žena. Predstavovala som si, že som to ja. Práve som si nažobrala na jeden veterník. Nie. Absolvovala som tucet školení. Práve som predala kopu Nota Bene. Nie. Práve idem od zákazníka. Fuj, to nie! Veď mi vždy hovorili, že sa neviem predať.
     ,,Takto to ďalej nepôjde, hovorím Soni do telefónu, už som fakt nemožná. Pripálili sa mi aj varené zemiaky.“
     ,,Ako sa ti mohli pripáliť ?“
     ,,Chceš pracovný postup?“ A tak sedíme so Soňou v obývačke. Koňak, pôvodne kúpený pre Soninho brata, sa slastne rozlieva v našich útrobách. Rozprávame sa o tom, ako zmysly života otupujú zmysly. Navracanie sa k svojej podstate je zložité. Jednoduchšie je vyvracať sa.

Déja vu
     So Soňou sme sa zoznámili v kníhkupectve. Ja som mala v rukách Úspešná komunikácia s kolegami a šéfom a ona 10 rád ako sa nezamilovať a mať vzťah.
     ,,Vidím, že obe máme problémy, nezájdeme na kávu?“ Soňa nechápala, prečo nenosím šperky / videla som dokument o arabských ženách, ktoré manželia ovešali zlatom a nechali na ulici/.
     Ja som nechápala, ako sa môže niekto tešiť z rozchodu. ,,Som slobodná, chápeš? To je vyšší level ako manželstvo,“ mávla rukou.
     Vtedy mi zazvonil mobil a manželov hlas sa mi zapichol do ucha ako dvojtonová náušnica: Kde si? Chcem večeru.
     A odvtedy sme nerozlučné ako siamské dvojičky. No nie je déja vu, že aj kaviareň sa volala Déja vu?

 Nerozhodnosť dokáže rozhodiť
     Sedím v kuchyni a listujem v kalendári. O týždeň sa vráti Laco, nesmie ma vidieť takú rozhodenú. Správna manželka poskytne svojmu manželovi pokojný domov.
     Správni manželia by to mali robiť tiež, nie? Možno som už nesprávna manželka pre môjho manžela, alebo on je nesprávny manžel pre mňa?
     V časopise som čítala, že si mám spraviť zoznam problémov a priradiť k nim dôležitosť. V rýchlosti som nemohla nájsť svoj ,,plánovací“ zošit. Postačí aj toaletný papier. Na prvom mieste bude strata zamestnania. Z toho vyplýva smútok. Alebo smútok bol vyvolaný syndrómom prázdneho hniezda? Moja dospelá dcéra si už žije svoj život. Takže som v strednom veku a môže prísť kríza. Manžel pracuje v zahraničí a vidíme sa málo. To je predzvesť partnerskej krízy.
     A navyše som nerozhodná. Dlhé sedenie a kúsok čokolády urobili svoje. Rozhodli črevá. Keď som spláchla svoj zoznam, zhodnotila som, že táto metóda je pre mňa príliš zložitá. Potrebujem niečo jednoduchšie.

Veštec
     ,,Mám nápad, Soni zažiarili oči ako pume pred skokom na korisť, poznám seriózneho veštca.“ Myslím, že Soňa potrebuje pomoc tiež.
     Keď som na druhý deň vyšla z malej zatuchnutej miestnosti, Soňa už netrpezlivo prešľapovala na druhej strane ulice.
     ,,Tak čo?“
     ,,Tak nič.“
     ,,Ale  niečo predsa muselo byť.“
     ,,Zaplatila som za dve vety. Povedal mi, že život je aj o inom a vystavil mi účet.“ O sponzorovi mojich účtov sa nevyjadril.
     ,,A že si mám nájsť milenca.“ Soňa nechápavo pokrútila hlavou. Neverila.
     ,,No…celkom tak to neformuloval. Odporučil mi desať pusiniek na deň.“
     ,,Ale veď to nie je to isté, “ zasmiala sa.
     „Nie? Odporučiť žene desať pusiniek na deň, keď má muža v zahraničí? “
     „To predsa nemohol vedieť. “
     „A nebola som náhodou u veštca? “

Bosorky nie sú bonzáčky
     Pravdu a spravodlivosť / aj tú Božiu/ som vždy považovala za nevlastné sestry s nevyspytateľnou povahou. Nedalo sa odhadnúť, či sa práve milujú, alebo nenávidia. Éra potvor vo veľkých, či menších firmách pominula. Dnes sú v kurze bonzáčky. Viem to, lebo táto lukratívna pozícia mi bola ponúknutá trikrát. Nie, nemám dlhé nohy, ani modré oči ako dve studničky. Nie som blond a o veľkosti pŕs pomlčím. Ale bonzáčky nie sú na prvý pohľad viditeľné. Sú skromné a poznajú všetkých desať prikázaní. Teoreticky.
Ja som za desať prikázaní v praxi. A to je hotová kariérna samovražda.
     Vždy som túžila po sestre. Vlastne, so Soňou som si rozumela natoľko, že som mala pocit, akoby ňou bola. A preto som vôbec nenamietala, keď prišla s ďalším nápadom. Psychológ. Ale na to sa musím poriadne vyspať.
     Mal drahý oblek a jastrabí pohľad. To nebol ten mrkací kolegov kukuč, ani nič nehovoriaci pohľad za mňa môjho bývalého šéfa. Odborník na dušu sa díva priamo do vášho žalúdka. Tak som si neprofesionálne strčila žuvačku do úst a prežúvala. Pri prvej otázke som mala čo robiť, aby som sa nerozkašľala.
     „Páčia sa Vám romány z červenej knižnice? “
     ,,Nie, pripadajú mi ako rozprávky pre dospelé ženy. “
     „Tak prečo chcete tak žiť? “

Život dáva, aj berie
     Nasledujúce ráno som sa rozhodla. Nebudem strácať čas hľadaním zamestnania, nech si zamestnanie nájde mňa. Našla som inzertnú stránku s ponukou práce a uverejnila inzerát: Pracovitá, so zmyslom pre detail, hľadá nadčasovú prácu. Môže byť aj špinavá.
     O dva dni sa mi ozvala upratovacia firma Všetko čisté. Bola som nadšená. Predtým som mala prácu, kde ma za každú maličkosť čistili a teraz každú maličkosť budem čistiť ja.
     Keď som vyberala letáky zo schránky, na zem vypadla pohľadnica s manželovým rukopisom. Bolo tam iba jedno slovo. Prepáč.
     Možno je to omyl, nervózne som si uhladila vlasy. Kým som rozmýšľala, či si zaliať ukľudňujúci čaj, alebo risknúť pohárik tvrdého, ozval sa zvonček.
     Pred dverami stála Soňa. Položila cestovnú tašku na zem a ja som sa k nej vrhla so slovami.
     „Mám prácu! “
     „A ja ploštice“, vzdychla. Večer sme družne slzili, ja z nezmyselne romantického filmu a Soňa z dymu, ktorým vydymili jej byt.

Doslov / nielen pre oslov/
     Uplynul mesiac. Soňa sa už dávno vrátila do svojho bytu. Aj so šoférom autobusu, do ktorého sa predsa len zamilovala. Už je zasnúbená.
     Ja stojím vo dverách oddelenia psychiatrie v miestnej nemocnici. Všetko je upratané. Z výťahu sa ku mne blíži muž s vtáčím pohľadom.
     Je načase prejsť na vyšší level.

Rozhovor s novou autorkou Luciou Vlčekovou

Lucia Vlčeková je mladá talentovaná autorka, ktorá vydáva svoju prvú knižku Tanec medzi kvapkami. Ide  o román plný emócií, ktorý Vás nenechá chladnými. Kto je táto nadaná autorka? O čom je román Tanec medzi kvapkami? To všetko Vám priblížime v rozhovore s autorkou.

Mladá autorka Lucia Vlčeková. 

  1. Ako to celé začalo? Spomínaš si na deň, kedy si napísala prvú vetu ?

Pamätám sa úplne presne, ako sa to začalo. Sedela som v škole a do zošitu som si namiesto poznámok čmárala vlastné myšlienky. Nebolo to síce niečo nezvyčajné, pretože toto som robila odjakživa, no predsa to bolo odlišné. Pravidelne som sa vracala k tým istým myšlienkam a nevedela som ich vyhnať z hlavy. Nápad s napísaním knihy mi však podsunula až moja spolužiačka. Veta, ktorá začala celé toto dobrodružstvo bola teda napísaná pod jej dohľadom. Paradoxom je, že tú vetu som nakoniec v knihe vôbec nepoužila.

 

  1. Akú si mala inšpiráciu pri tvojej prvej knihe?

Myslím, že to bol život sám o sebe. Kedysi dávno som tancovala a doteraz tanec milujem. Keď som sa rozhodla písať, okamžite som vedela, že tam chcem zakomponovať tancovanie. Ostatné prišlo samo.  

 

  1. Na čo všetko sa môžu čitatelia tešiť pri čítaní tvojej knihy?

Na horskú dráhu emócii. Na príbeh, ktorý si budú pamätať dlho. Môžu sa tešiť na srdce trhajúce, ale i krásne chvíle, ktoré budú hlavné postavy prežívať. V knihe je veľa myšlienok, ktoré, dúfam, ukážu čitateľom krásu života aj v tých najťažších chvíľach.  

 

  1. Nerozmýšľala si nad pokračovaním osudu hlavných hrdinnou?

Popravde povedané, od samého začiatku som cítila, že táto kniha nebude potrebovať pokračovanie. To však neznamená, že neplánujem písať iné knihy.

 

  1. Kedy si sa rozhodla, že knihu vydáš?

Celé sa to zbehlo veľmi rýchlo. Len koncom augusta 2020 som knihu dopísala a z ničoho nič som sa dozvedela, že je tu možnosť, ako by som knihu mohla vydať. Viete si asi predstaviť ten šok v očiach sedemnásťročnej tínedžerky, ktorá sa práve dozvedela, že sa jej možno splní sen… V septembri sa dali veci do pohybu, 19. októbra bola kniha už v predpredaji a môj sen sa pomaly stal realitou.

 

  1. Máš rada spev, pomáhala ti pri písaní aj hudba alebo spev?

Určite áno. Hudba mi pomáha dostať sa do takého psychického rozpoloženia, aké pre danú situáciu v príbehu potrebujem. Viem sa vďaka tomu lepšie vcítiť do toho, čo píšem.

 

  1. Okrem spevu máš rada aj knihy, aký žáner uprednostňuješ pri čítaní kníh?

Čítam takmer všetky žánre, ale ak by som mala povedať, čo čítam najčastejšie, boli by to knihy o histórií, denníky, biografie. Občas ale otvorím aj nejaký ten román.

 

  1. Aká je tvoja najobľúbenejšia kniha?

Mám niekoľko obľúbených kníh, ale tie najviac najobľúbenejšie sú Kníhkupkyňa z Berlína, Zlodejka kníh, Denník Anny Frankovej a Panstvo Farleich.

 

  1. Na záver čo by si chcela odkázať čitateľom tvojej knihy?

Odkázala by som im, aby nikdy nestratili nádej a aby aj v tých najtemnejších momentoch verili na zázraky. Chcela by som, aby nikdy nezanevreli na krásu vlastných snov a je úplne jedno v akom veku. Aj mne vraveli, že som primladá na to, aby som napísala knihu, a predsa sa to podarilo. Želám čitateľom mojej knihy, aby našli to, po čom báda ich srdce. Buďte láskaví a nezabúdajte snívať, pretože človek bez snov je ako človek bez duše.

Nová kniha mladej autorky, ktorá vychádza 27.11 a u nás  ju už teraz  nájdete v predpredaji. Viac na našej stránke. 

 

Na záver chceme  poďakovať za odpovede na naše otázky  mladej talentovanej autorke knihy Tanec medzi kvapkami Lucií Vlčekovej a  zaželať  jej veľa čitateľov.  

Kto je „ Billy“ Eduard Albert Meier ?

Je to švajčiarsky spisovateľ, ktorý je autorom desiatky kníh z rôznych oblastí života, avšak hlavnou oblasťou sú knihy o duchovnom učení.

Prezývka „Billy“ vznikla  prostredníctvom amerického priateľa, ktorý si myslel, že mu Meierov kovbojský štýl pripomína „ Billy the Kid “.

„ Billy“ Eduard Albert Meier

V Našom vydavateľstve od neho vyšli diela ako dvojromán Fantóm/ Obchodník s dievčatami,  rozprávková kniha Ružovočervený krištáľ a  dvojjazyčná slovensko- nemecká kniha Psychika –Die Psyche. Okrem kníh v našom kníhkupectve od neho nájdete aj audio CD – O láske.

Dvojromán Fantóm/ Obchodník s dievčatami

Zaujímavosťou je, že je zakladateľom Figu – Slobodného záujmového spoločenstvo v oblasti hraničných a duchovných vied a ufologických štúdií. Je tiež pôvodcom vyše 1000 kontroverzných fotografií objektov UFO. Kontakty Meiera s mimozemšťanmi údajne začali roku 1942 a majú trvať po zvyšok jeho života, čo do roku 2011 predstavuje bezmála 70 rokov trvajúce  kontaktné obdobie.

Rozhovor so slovenskou spisovateľkou Mariou Corvus

Maria Corvus je slovenská spisovateľka, ktorá píše pod pseudonymom. Má veľmi blízky vzťah ku knihám. Čítanie je jej veľkou vášňou a neskôr sa k tomu pridalo písanie. V našom vydavateľstve jej vyšiel román Hladné dlane. Už názov napovie, že ide o príbeh lásky so štipkou erotiky. K napísaniu knihu  Hladné dlane ju priviedol jej jedinečný zážitok. O tomto zážitku, ale aj omnoho viac  sa dočítate v rozhovore s Máriou Corvus.

Slovenská spisovateľka Maria Corvus.

  1. Prečo ste sa rozhodli písať, čo Vás k tomu viedlo? (Osoba, správa, miesto, situácia…)

Ako som už niekoľkokrát povedala a písala, moje rozhodnutie písať vlastne nebolo ani tak rozhodnutím, ako tým, že už od základnej školy som mala rada literatúru, veľa som čítala, recitovala na súťažiach. V mojich desiatich rokoch som napísala prvú báseň, na ktorú som bola ako dieťa “pyšná,” pretože vyhrala v súťaži. Áno, mojim začiatkom písania bola poézia. 

Okrem toho, som milovala písanie slohov. Úvahy patrili medzi moje naj. Aj preto som si na písomnej  maturitnej skúške z jazyka slovenského vybrala túto tému. 

Keď už sme pri strednej škole, aj tu som pokračovala s písaním. Už to neboli básne, aj keď som občas nejakú napísala, ale skončila niekde založená medzi knihami. Venovala som sa skôr školskému časopisu, mala som na starosti jeho celkovú podobu a samozrejme som do neho aj prispievala rôznymi kratšími príbehmi a postrehmi. 

Po skončení školy, už ako dospelá, som mala možnosť a priestor v jednom nemenovanom časopise, ktorý bol venovaný prevažne ženám, ako externistka prispievať doňho rôznymi článkami o vôňach. Vône zbožňujem doteraz. Nešlo však len o vôňu parfumu, ale o vôňu ako takú – vôňa chleba, vôňa dažďa, vôňa čerstvo pokosenej trávy, alebo letného rána, atď..

Skúšala som písať aj poviedky, no cítila som, že to nie je to pravé orechové. 

Rozhodnutie napísať moju prvú knihu Hladné dlane prišlo až neskôr. Už v zrelom veku štyridsiatničky. 

Skutočnosť, ktorá ma priviedla na to, aby som tento príbeh napísala, bol vlastne pretlak mojich vlastných emócií a skutočnosť, že takmer polovica deja je môj skutočný jedinečný zážitok. Stretnutie môjho obľúbeného futbalistu a návšteva futbalového zápasu v londýnskom Wembley. Viac čitateľom neprezradím?.

To, že som Hladné dlane napísala má na svedomí? najmä moja kamarátka a výborná slovenská spisovateľka Andrea Rimová, ktorá mi dodala odvahu v tom, aby som sa do toho pustila. Pri písaní mi neskutočne pomohla, podporovala ma, dala mi nesmierne užitočné rady a trpezlivosť, ktorú som ja veľakrát už strácala. A okrem Andrejky patrí moja veľká vďaka za podporu, čas a trpezlivosť so mnou môjmu manželovi a synovi, pretože sa museli viac postarať o domácnosť, zatiaľ, čo mne nechali priestor na tvorbu.  

2. Kto bol/je Váš spisovateľský vzor? 

Nemám a ani som nikdy nemala  

spisovateľský vzor. Čítala a aj čítam rôzne žánre. Ak by som však mala spomenúť mojich obľúbených spisovateľov, tak by to boli Paolo Coelho, Gabriel Garcia Márquez, Camilla Läckberg a v ostatnom čase rada čítam knihy od Bernarda Minier, s ktorým som mala tú česť sa aj osobne stretnúť v Bratislave, kde mal besedu v kníhkupectve Martinus. Čítam však aj knihy od iných autorov, samozrejme. 

3. Akú knihu by ste si určite ešte raz prečítali?

Mních, ktorý predal svoje Ferrari, ktorú      napísal Robin S.Sharma. V podstate si ju môžem prečítať kedykoľvek, pretože ju mám doma? A samozrejme aj niektoré iné. Ťažko povedať.

4. Aká kniha vo vás zanechala hlboký odkaz a boli by ste radi aby  sa tento odkaz dostal k čo najviac ľuďom?

 Bola to práve kniha Mních, ktorý predal svoje Ferrari. Ja osobne by som ju zaradila medzi povinné čítanie. Nesie v sebe hlboký odkaz. Ak by som mala citovať Paula Coelha, tak ten o tejto knihe povedal: “Úchvatná kniha, ktorá prináša potešenie a poznanie… Pomáha ľuďom na celom svete objavovať cestu ku šťastiu.”

Úplne sa s ním stotožňujem. Táto kniha patrí medzi najznámejšie klasické diela s duchovnou a psychologickou tematikou. Nejde však o motivačnú knihu, na ktoré sme zvyknutí. Táto kniha má reálny príbeh, dej. Odporúčala by som ju všetkým, aby si ju prečítali. Mladí, starí, muži aj ženy. Najmä pre túto dobu, ktorou si celé ľudstvo prechádza je veľmi príznačná.

5. Kde beriete inšpiráciu?

Inšpiráciu na písanie mi poskytuje život. V mojej tvorbe je vždy niečo zo mňa. Sú tam príbehy priateľov, či už ich vlastné alebo prerozprávané. Mnohokrát ma zaujme nejaký človek, ktorého stretnem na trhovisku a dáme sa do reči, alebo návšteva nejakého mesta, posedenie pri káve v kaviarni, ktorá ma nejakým spôsobom zaujala, a nakoniec je to moja vlastná fantázia?

6. Stotožňuje sa v niektorých situáciách s hlavnou hrdinkou Norov v knihe Hladné dlane ? 

Keďže Hladné dlane je kniha, kde je veľa udalostí, ktoré som ja sama zažila, tak určite áno. Väčšinou sú úvahové pasáže hlavnej hrdinky také, ako moje vlastné.

7. Kde vznikol nápad, inšpirácia pre knihu Hladné dlane? 

Nápad napísať Hladné dlane tlel vo mne asi rok. Stále som však nevedela, či áno alebo nie a najmä ako začať. Povedala som o tom manželovi a mojej kamarátke Andrejke, ktorú som spomínala vyššie… 

Prišlo leto a s rodinou sme boli na dovolenke na krásnom gréckom ostrove Kefalónia. Jedného rána som si okrem osušky a krému na opaľovanie pribalila do tašky aj ceruzku a zošit a začala písať ….? 

Inšpiráciou pre napísanie príbehu bolo už spomínané samotné stretnutie s obľúbeným športovcom v Londýne. Potrebovala som s tým zážitkom niečo urobiť, a len zverenie sa s ním mojim najbližším mi nestačilo?

Román Hladné dlane, ktorý vyšiel v našom vydavateľstve je jéj prvým románom.

8. Plánujete v blízkej budúcnosti vydať nejakú novinku?

V roku 2018 mi vyšla kniha Nad priepasťou. Vyšla pod mojim skutočným menom Mária Havranová na žiadosť vydavateľstva, naďalej chcem však pokračovať v písaní pod pseudonymom Maria Corvus. 

Áno, v súčasnosti pracujem na ďalšom rukopise.

9. Aká je vaša obľúbená myšlienka?

Moja obľúbená myšlienka? Určite ich je viac a každá sa hodí na inú situáciu. Za všetky spomeniem – “Carpe diem” – čo znamená, že by sme mali každý deň využiť naplno. A mojim mottom je “Nikdy nehovor nikdy.” Nikto z nás totiž nevie vopred akoby sa v danej chvíli zachoval. Ako som už však napísala, je ich niekoľko, najmä čo sa týka múdrych viet v dielach geniálneho brazílskeho spisovateľa Paula Coelha.

Na záver sa chceme autorke veľmi pekne poďakovať a popriať veľa úspešných kníh. 

 

Týždeň s knihou

TÝŽDEŇ S KNIHOU

Rozhodli sme sa Vám priblížiť jednotlivé diela, ktoré u nás vyšli a ktoré ponúkame na predaj. Počas týždňa Vám priblížime autora, dej, ponúkneme recenzie na vybranú knihu.
Vaša Knihanaj.sk spoznajte knihy, ktoré si určite zaslúžia Vašu pozornosť

Rozhovor so slovenským spisovateľom Miroslavom Búranom

Rozhovor so slovenskou spisovateľkou Kristínou Ježovičovou

Kristína Ježovičová a jej prvotina, ktorá vyšla v našom vydavateľstve.

Tento týždeň by sme Vám veľmi radi predstavili a priblížili E-knihu Uväznená v čase.  Kniha Uväznená v čase vyšla v našom vydavateľstve a v súčasnosti si ju môžete stále zakúpiť vo forme E-knihy. Autorkou knihy je slovenská spisovateľka Kristína Ježovičová, ktorá má v súčasnosti na konte viacero úspešných kníh. Kniha  Uväznená v čase je jej prvotina, ktorá  odštartovala jej kariéru.  Kniha Uväznená v čase obsahuje pútavý dej s nádychom histórie, nejde však o klasický historický román. Autorku tejto knihy, by sme Vám veľmi radi predstavili aj prostredníctvom nasledujúceho rozhovoru s ňou.