Uverejnené Vložiť komentár

Oprava „Papagája“ 477.013 – kniha aká tu ešte nebola.

Určená nielen pre všetkých milovníkov pary a železnice

V spolupráci s Klubom železničných historických vozidiel Poprad sa autorke, Anke Antalíkovej, podaril husársky kúsok. Z jej takmer 3-ročného fotoprojektu prišla na svet kniha, aká tu ešte nebola – Oprava „Papagája“ 477.013. Kniha, o ktorej za čias najväčšej slávy parných rušňov mnohí snívali. Kniha, ktorá Vás zoberie do najtajnejšieho zákulisia opravy parných rušňov rady 477. Pretože práve parný rušeň 477.013 prezývaný „Papagáj“, aktuálne jediný pojazdný rušeň z tejto série na svete, je hlavnou hviezdou tejto knihy. Ak chcete zistiť, koľko lásky, energie, úsilia a čo všetko je potrebné pre jeho udržanie pri živote, ste na správnom mieste.

Autorka v knihe reportážnym spôsobom expresívne obrazovo na 376 stranách dokumentuje jeho poslednú veľkú opravu až po jeho prvú ostrú jazdu po oprave. Od malých detailov až po veľké celky, zdokumentované bolo úplne všetko – celkom 60 nafotených brigád klubu. Nosným prvkom opravy bola výmena prehrdzavenej dymnice – menila sa po takmer 70 rokoch od výroby prvý krát. Okrem iného v nej nájdete aj opravu komínového systému – kylchap, systému mazania, prehrievacích článkov, vylievanie ložiska, od- a oplášťovanie kotla, skladanie regulátora, opravu vtokových rúr, nový náter rušňa aj komponentov, vyviazanie podvozku a mnoho ďalšieho. V knihe navyše nájdete aj unikátne fotky z jeho skúšobnej jazdy bez „uší“ (deflektorov dymu). A ako malý bonus, cez QR kódy v knihe, máte možnosť vidieť aj krátke videá z jeho skúšania i jazdy.

Vďaka sile a čaru fotografií zažijete neopakovateľné. Spolu s chlapcami z klubu KŽHV Poprad a Ankou zažijete znovu jeho znovuzrodenie. Jednoducho uvidíte „Papagája“ akého ste ešte nikdy nevideli.

PS: Prvé ohlasy čitateľov zo Slovenska, Čiech i Poľska len potvrdzujú naše slová
...“Je to dílo, které nemá v naší společné železniční historii obdoby! Paní Antalíková odvedla neuvěřitelné dílo a ke knize si dovolím gratulovat!“ … Vladislav Borek, ČR
…“Je taká podrobná a písaná odborne, že môže slúžiť ako kniha opráv parných rušňov rady 477! Milovníci parných rušňov ju musia mať na poličke“… Jarosław Kucybała, Poľsko
(originál: „Jest tak dokładna i opisana fachowo, że może służyć jako książka napraw parowozów serii 477! Miłośnicy parowozów powinni ją mieć na półce”)…


 Kniha je trojjazyčná (SK -EN -DE), má 376 strán, obsahuje prevažne čiernobiele fotografie.

Uverejnené Vložiť komentár

Viete, čo majú spoločné žena, parný rušeň a Poprad?

…no a samozrejme aj naše vydavateľstvo. Tak ako, máte už svoj tip?

27.9.2013- „Papagáj“ 477.013 na Chmarošskom viadukte počas jazdy do Červenej Skaly

 

Ak ste tipovali knihu, trafili ste presne do čierneho. Síce to nebude žiadna klasická beletria, za to  sa s ňou dostanete na miesto, kde sa bežný smrteľník nedostane – do priestorov rušňového depa v Poprade. Pretože práve tu, pod ochranou Klubu železničných historických vozidiel v Poprade, je ustajnený hlavný objekt knihy, nebesky modrý parný rušeň s číslom 477.013, prezývaný Papagáj.  

Autorom knihy je, pre niekoho možno  k tejto téme netradične, žena, naša kolegynka Anka Antalíková. Anka je dlhoročnou fanúšičkovou „Papagája” – železnicu u nich doma majú „v krvi”. Na knihe intenzívne pracovala, nuž a v dnešnom blogu Vám v krátkosti popíše, na čo sa v nej môžete tešiť a ukáže aj čo-to zo zákulisia opravy parného rušňa. Vitajte …

4.9.2021 - Papagáj 477.013 na svojej prvej jazde po oprave počas osláv trate Margecany - Červená Skala v stanici Dobšínska Ľadová Jaskyňa
Ukážka z knihy – 4.9.2021 – Papagáj 477.013 na svojej prvej jazde po oprave počas osláv trate Margecany – Červená Skala

 

„Papagáj“ je už postarší pán, s rokom výroby 1951, a mnohí ho už možno aj poznáte z jeho jázd po celom Slovensku i okolitých krajinách.  Je jediným zachovaným pojazdným kusom z tohto typu parných rušňov  rady 477  na Slovensku, a ak pôjdeme ešte viac do detailov, tak dokonca jediným zachovaným kusom z ich prvej výrobnej série celosvetovo. U našich bratov, v Čechách, majú síce „Papagájov“ dvoch, 477.043 – t.č. čakujúceho na opravu a novú tlakovú skúšku kotla, a aj statický exponát 477.060,  oba sú už z druhej výrobnej série.  V Poprade tak teda máme ustajnený svetový unikát –aktuálne jediného  pojazdného „Papagája“ na svete a to je už dobrý dôvod darovať mu vlastnú knihu.

skúšanie Papagája 477.013 v RD Poprad
Ukážka z knihy – Skúšanie Papagája 477.013 v RD Poprad

 

Kniha začala ako nevinný fotoprojekt, pôvodne plánovaný na jeden rok, keď KŽHV v Poprade ohlásil koncom roku 2018 nútenú opravu rušňa. „Papagája“ čakala nová tlaková skúška kotla a popri tejto oprave sa klub rozhodol aj pre výmenu takmer 70 ročnej dymnice.

Ukážka z knihy – 26.5.2018 – parný rušeň 477.013 „Papagáj“ pred opravou v rušňovom depe Poprad.        

 

Po dohode s klubom som tak začala chodiť fotiť jeho postupné rozoberanie a znovuzrodenie. Kniha je plná reportážnych fotografií z jeho takmer tri roky trvajúcej opravy, plná rôznych detailov a mini foto-príbehov z jednotlivých častí opravy.

Ukážka z knihy – Odpálená stará dymnica
Ukážka z knihy – Odpálená stará dymnica

 

Týmto si tak nebudete môcť len k „pare“ privoňať, ale dostanete sa priamo do zákulisia a na vlastné oči uvidíte, koľko práce, lásky, času a energie je za udržaním takéhoto historického parného krásavca pri živote. A že to bude pestré, si môžete byť istí, takéhoto „Papagája” ste veru ešte nevideli 🙂 Oprava to bola naozaj náročná, len nafotených bolo cez 60 rôznych brigád:

  • Odplášťovanie a oplášťovanie kolta
  • Vypúšťanie vody z kotla
  • Čistenie po odstránení izolácie z kotla
  • Oprava vtokových rúr
  • Oprava systému mazania
  • Vylievanie ložiska a jeho úprava na končený rozmer a osadenie
  • Výmena podlahy v „kuchyni“
  • Výmena roštu Hulson za nový
  • Nová klenba v priestore pece
  • Oprava poškodených klobúkov pre kĺbové rozperky
  • Oprava poškodených nožov na dyšni
  • Skladanie regulátora
  • Vymeriavanie komína
  • Montáž kylchapu ( komínového systému)
  • Nová elektroinštalácia
  • Oprava prehrievacích článkov
  • Nový náter tendra, dymnice, obalových plechov kotla, „kuchyne“ a rôznych ďalších súčastí
  • Oplášťovanie valcov a mnoho ďalšieho…

Niektoré veci sú v živote len raz a táto oprava takouto určite bola. Navyše čaro fotografie je v možnosti opakovať neopakovateľné.  Preto pevne verím, že na svoje si prídu i skalní fanúšikovia železnice, veď niektoré diely sa počas tejto opravy rozoberali a opravovali od výroby vôbec po prvýkrát. Rovnako tak v nej môžete vidieť aj Papagája bzu „uší” – deflektorov dymu – počas jeho skúšobnej jazdy – takto doteraz nikdy nejazdil a už ani jazdiť nebude

Ukážka z knihy - Oprava Papagája 477.013 - Oprava vtokovej rúry
Ukážka z knihy – Oprava vtokovej rúry

 

 Na 376 stranách formátu A4 nájdete z jeho opravy prevažne čiernobiele reportážne fotografie so stručným popisom. No keďže pri niektorých témach by fotografickým žargónom povedané „farba na fotke chýbala“, je v nej aj množstvo farebných fotografií. Kapitoly knihy dokumentujú a zodpovedajú reálnemu časovému harmonogramu jednotlivých opráv rušňa, sú v podstate fotodenníkom danej brigády. 

Ukážka z knihy – Čistenie rušňa po odstránení izolácie kotla

 

Ukážka z knihy – Vypúšťanie vody z kotla

 

Ukážka z knihy - Oprava Papagája 477.013 - Skrutky vymývacích otvorov
Ukážka z knihy – Skrutky vymývacích otvorov
Ukážka z knihy - Oprava Papagája 477.013 - Privarenie novej dymnice
Ukážka z knihy – Privarenie novej dymnice
Ukážka z knihy - Oprava Papagája 477.013 - Oprava prehrievacích článkov
Ukážka z knihy – Oprava prehrievacích článkov
Ukážka z knihy - Oprava Papagája 477.013 - úprava ložiska na konečný rozmer
Ukážka z knihy – Úprava ložiska na konečný rozmer
Ukážka z knihy - Oprava Papagája 477.013 - Oprava konzoly
Ukážka z knihy – Oprava konzoly
Ukážka z knihy - Oprava Papagája 477.013 - Oplášťovanie kotla
Ukážka z knihy – Oplášťovanie kotla
Ukážka z knihy - Oprava Papagája 477.013 - Brúsenie tendra
Ukážka z knihy – Brúsenie tendra
Ukážka z knihy - Oprava Papagája 477.013 - Skladanie regulátora
Ukážka z knihy – Skladanie regulátora

 

Kniha je už v predaji exkluzívne na e-shope vydavateľstva – viac informácií ku knihe nájdete priamo na stránke: https://www.knihanaj.sk/produkt/oprava-papagaja-477-013/  alebo si môžete naskenovať nasledujúci QR-kód:

QR-kod na knihu Oprava Papagája 477.013
QR-kod na knihu Oprava Papagája 477.013

Je ju možné zakúpiť aj priamo počas jázd „Papagája” cez chlapcov z klubu KŽHV Poprad.

Želáme Vám s Ankou príjemné pozeranie 🙂

Autori článku: Janka O. a Anka A.

Uverejnené Vložiť komentár

Príbehy spisovateľov – pokračovanie

 

V tomto článku si priblížime opäť príbehy spisovateľov, ktoré niekedy zanechali aj významné stopy aj v ich dielach.

Charles Dickens

„Rob toľko dobra koľko len môžeš, ale tak ticho, ako len môžeš.“
(Charles Dickens)

Chareles Dickens je považovaný ja za druhého najlepšieho anglického spisovateľa, hneď po Williamovi Shakespearovi. Napísal takmer 20 románov, z ktorých mnohé vychádzali na pokračovanie v časopisoch. Najznámejšie z jeho diel sú Oliver Twist, Veľké nádeje, David Copperfield a Vianočná koleda. V jeho dielach písal hlavne o utrpení chudobných ľudí, mnoho z toho čo písal naozaj zažil a stvoril nesmrteľné postavy.

Narodil sa do chudobnej anglickej rodiny a mal ďalších šiestich súrodencov. Jeho rodičia žili v biede a mladý Dickens si veľa pretrpel. Jeho otca odsúdili do väzenia pre dlžníkov a on sa ocitol na dne. Dvanásťročný Charles si musel začať  zarábať na živobytie v továrni na výrobu krémov. Táto práca a návštevy vo väzení zanechali v jeho vnímavej duši pocit poníženia a odporu s ktorým sa často stretávame v jeho neskoršej tvorbe, najmä v románe David Copperfield.

Vzdelanie nadobudol vlastnou usilovnosťou. Čítal veľké množstvo románov a často navštevoval Britské múzeum. Kvôli neustálej finančnej kríze jeho chudobnej rodiny musel opäť prerušiť štúdium a ako 15-ročný získal prácu akopisárv kancelárii právneho zástupcu. Naučil sa rýchlopis a stal sa súdnym a parlamentným spravodajcom v časopise.Prvé literárne diela začal uverejňovať ako 24-ročný v časopisoch pod pseudonymom Boz. Napísal svoj prvý román Pamäti klubu Pickwickovcov, ktorý mal humorné črty a vydával ho po častiach. Hneď po tomto románe získal slávu a uznanie a bol finačne zabezpečený. 

Dickens sa začal zaujímať o deti, ktoré prežili rovnako nešťastné detstvo ako on. Často navštevoval dobročinné akcie. Oženil sa s Cathrerine Hoghartovou a mal s ňou až 10 detí. Dickens bol veľmi usilovný spisovateľ, obľúbený a ochotný rozprávač, ale taktiež rád hrával v dobročinných divadelných predstaveniach. Amatérsky za zaoberal kriminológiou, špiritizmom a hypnotizérstvom, rád sa dobre zabavil a prechádzal prírodou i denným a nočným Londýnom. Býval tiež škriepny a hysterický, a taktiež nie vždy dobre vychádzal so svojimi vydavateľmi.

Od roku 1853 verejne predčítaval zo svojich diel. Celkovo uskutočnil 471 takýchto literárnych posedení, na ktorých ho najviac lákal a fascinoval živý kontakt s poslucháčmi. 

 Zaujímavý je aj jeho milenecký románik. Po rokoch sa dal rozviesť so svojou ženou a opustil svojich 10 detí, kvôli herečkeEllen. Vyvolal tým obrovský spoločenský škandál a stratil priazeň mnohých svojich priateľov. Od detstva trpel na problémy s obličkami a keď sa k nim na začiatku 60. rokov pridružili aj srdcové problémy, začal veľmi rapídne chradnúť. Zomrel náhle pri písaní svojho posledného románu Gad’s Hill, pochovaný je vo Westminsterskom opátstve.

Zdroj: Pinterest

 

Stephen King

„Každá kniha, ktorú si vyberieš, má v sebe lekciu alebo lekcie, a často ťa zlé knihy naučia viac, než tie dobré.“
(Stephen King)

Napísal viac ako päťdesiat románov vrátane siedmich pod pseudonymom Richard Bachman, z ktorých sa po celom svete predalo viac ako 350 miliónov výtlačkov. Takisto napísal takmer 200 poviedok a noviel, ktoré vyšli v deviatich zbierkach. Autor hororových príbehov, ktorý stojí za známymi knihami ako To, Väzenie Shawshank alebo Zelená míľa, však trpel depresiami a svoj prvý rukopis zahodil do koša.


Stephen Edwin King sa narodil 21. septembra 1947 v Portlande. Stephen mal odmalička strach z mnohých vecí – bál sa tmy, pavúkov, potkanov. Vždy si predstavoval, aké príšery sa skrývajú v jeho šatníku a musel zaspávať s rozsvieteným svetlom. Jeho strach môže pochádzať z tragického okamihu, keď bol ako dieťa svedkom, ako jeho priateľa zabil vlak. Tieto udalosti mohli byť dôvodom, prečo sa Stephen venuje písaniu predovšetkým hororových príbehov.


Stephen bol milovníkom kníh a prečítal všetko, čo mu prišlo pod ruky. Čítal predovšetkým hororové príbehy, záhady a science fiction. Knihy miloval od útleho detstva.
Veľkou oporou mu bola jeho mama, ktorá ho vždy povzbudzovala. Verila, že Stephen je špeciálne dieťa a má dar rozprávať príbehy. Matkino povzbudzovanie Stephen pokladá za zlomové. Matka mu dokonca dávala vreckové za každú poviedku, ktorú Stephen napísal.


Stephen prispieval počas dospievania článkami do školského magazínu a tiež písal krátke poviedky, ktoré predával za pár centov. So svojím bratom nastrednej škole založili časopis do ktorého Stephen prispieval poviedkami. Časopis vydávali v tlačenej verzii a distribuovali ho v ich dedine a medzi spolužiakmi. Stephen získal vďaka svojmu humoru pozitívnu spätnú väzbu od svojich priateľov a okolia.

V roku 1971 získal prácu ako učiteľ angličtiny v Hampdene. Práca mu zaberala väčšinu času a po prvýkrát bolo pre neho písanie náročné. V tomto období trpel depresiami a mal problémy s alkoholom.

Jedného dňa dostal Stephen nápad na krátku poviedku a pustil sa do písania. Keď však dopísal prvý koncept, nebol spokojný. Cítil sa nešťastne a frustrovane a rukopis zahodil do koša. Bola to práve Stephenova manželka, ktorá príbeh z koša vytiahla. Dodala mu odvahu a odhodlanie. Povedala mu, že by mal poviedku dokončiť. Stephen dal na radu svojej ženy a dopísal knihu s názvom Carrie, ktorá dnes patrí medzi hororovú klasiku. V roku 1973 knihu Carrie .S knihou Carrie zožal Stephen úspech. Predalo sa 30 000 výtlačkov a kniha zarobila 200 000 dolárov. O štyri roky neskôr vyšla jeho ďalšia kniha – Žiarenie. Stala sa jeho prvým best sellerom, ktorý bol i sfilmovaný.

 Stephen si postupne získaval priazeň čitateľov a jeho kariéra rástla. Veľkým úspechom bola kniha Zelená míľa, ktorá bola predlohou pre rovnomenný film s Tomom Hanksom v hlavnej úlohe. Za jedno z najznámejších Kingových diel sa považuje jeho séria Temná veža.

Stephen King predal viac ako 350 miliónov výtlačkov. Jeho majetok sa odhaduje na 400 miliónov dolárov, vďaka čomu sa zaraďuje medzi najlepšie zarábajúcich autorov sveta.

Zdroj: Pinterest

 

Mária Corvus

Čítala už ako malé dieťa, čo trvá dodnes. Bez knihy v ruke si nevie predstaviť ani jeden deň. V podstate s knihou zaspáva. Čítanie bolo a je jej vášňou a teraz sa k tej vášni pridalo aj písanie.

Už od základnej školy mala rada literatúru, veľa čítala, recitovala na súťažiach. V desiatich rokoch napísala prvú báseň, s ktorou vyhrala v súťaži. Jej začiatkom písania bola poézia.  Okrem toho, milovala písanie slohov. Na strednej škole pokračovala s písaním. Už to neboli básne, aj keď občas nejakú napísala, ale skončila niekde založená medzi knihami. Venovala sa skôr školskému časopisu, mala na starosti jeho celkovú podobu a samozrejme  do neho aj prispievala rôznymi kratšími príbehmi a postrehmi. 

Po skončení školy, už ako dospelá, mala možnosť a priestor v jednom nemenovanom časopise, ktorý bol venovaný prevažne ženám, ako externistka prispievať doňho rôznymi článkami o vôňach. Skúšala  písať aj poviedky, no cítila, že to nie je to pravé orechové. 

Rozhodnutie napísať  prvú knihu Hladné dlane prišlo až neskôr. Už v zrelom veku štyridsiatničky. 

Skutočnosť, ktorá ju priviedla na to, aby som tento príbeh napísala, bol vlastne pretlak jej vlastných emócií a skutočnosť, že takmer polovica deja je jej  skutočný jedinečný zážitok.

To, že napísala Hladné dlane mala na svedomí hlavne  jej kamarátka a  slovenská spisovateľka Andrea Rimová, ktorá jej dodala odvahu v tom, aby som sa do toho pustila.

Dnes ma táto autorka na konte viacero kníh, ktoré vychádzajú pod jej menom Mária Harvanová.

Zdroj: Knihanaj.sk

 

Spisovatelia často svoj osobný príbeh prenesú do knižných príbehov. V knihách tak  nájdeme stopy, emócie smútku, strachu alebo splneného, ako v prípade  vyššie spomenutých autorov. Práve tieto stopy, emócie, ktoré autori prenesú do svojich knižných príbehov dávajú  ich príbehu jedinečnosť a originalitu.

Uverejnené Vložiť komentár

Darček pre Vás od nás

 

Tu si stiahnete Vaše prekvapenie ukážku  eknihy Hladné dlane, ktorú si ihneď po stiahnutí môžete nerušene čítať na svojom pc, tablete alebo mobile.

Eknihu si stiahnete jednoducho kliknutím na odkaz nižšie. 

Ekniha Hladné dlane – Vaše Prekvapenie

 

Príjemné čítanie Vám praje Knihanaj.sk

Ak sa Vám ukážka bude páčiť, celú eknihu si môžete stiahnuť na https://www.knihanaj.sk/produkt/hladne-dlane-ekniha/

Celú knihu si zakúpite na https://www.knihanaj.sk/produkt/hladne-dlane/

Uverejnené Vložiť komentár

Niečo zo zákulisia – ako pre Vás fotíme naše knihy doma

Niečo zo zákulisia – ako pre Vás fotíme naše knihy doma

V dnešnej časti blogu by sme Vám radi ukázali opäť niečo zo zákulisia. Konkrétne, ako vzniká fotografia k propagačnému príspevku pre sociálne siete.

1. Nápad

Asi najdôležitejší bod zo všetkého, pretože bez neho sa nič nepohne a naopak, od neho závisí náš celý ďalší počin – čo budeme k foteniu potrebovať (rekvizity, techniku, miesto, čas, …)

Možnosti sú v podstate len dve. Buď prídete na nejakú ideu sami od seba, alebo sa inšpirujete, okukáte už niečo existujúce a pridáte k tomu niečo Vaše. Skvelý portál na inšpiráciu, či výrobu dekorácii je určite obľúbený Pinterest.com – apropo,  máte už svoju nástenku? 😉 A keďže sa nám blíži jar, pracujeme vládou nariadeným „homeoffice-om“ a obchody sú zatvorené, inšpirovali sme sa aj my a do našej reklamnej kampane sme tak hľadali návody, ako vyrobiť vhodné kvety z papiera z toho, čo dom dá. Tak teda poďme na to …

Návod pre výrobu papierových kvetov

Naším zámerom je teda nafotiť jarnú sériu v pastelových farbách s použitím papierových kvetov, kvetov zo servítok.

2. Príprava rekvizít

Postup výroby sme si úspešne našli, hor sa do výroby rekvizít …

Poznámka redaktora 1 – pre rodičov / budúcich rodičov:

Keďže rekvizity vyrábame počas homeoffice-u, dobre zvážte miesto a čas ich výroby, a rovnako tak aj miesto, kde ich uložíte, aby ste ich tak, ako ja, nemuseli vyrábať nanovo, lebo Vaša milovaná ratolesť sa z nemenovaného dôvodu rozhodla ich učiť plávať v záchodovej mise

Poznámka redaktora 2 – pre deti:

Nie, papierové kvety nevedia plávať, nemajú radi vodičku, nie sú živé…

… Rodičovstvo v období vzdoru je úžasná disciplína, čo deň, to prekvapenie… 😉

3. Realizácia nápadu – samotné fotenie, vznik fotografie.

Rekvizity k foteniu sme si „pracne“ alebo „menej pracne“ vyrobili (viď predchádzajúci bod), pripravíme si teraz naše plánované  „zátišie“ a vyhotovíme náš vysnívaný cvak …

Niekedy počas fotenia môže nastať situácia, že Vami vymyslený nápad napokon vôbec nevyzerá lichotivo, teda nespĺňa očakávania Vašich predstáv. Stáva sa, netreba si z toho robiť ťažkú hlavu. Fotenie je kreatívny proces a kritika výsledného produktu, fotografie, je vysoko subjektívna, čo sa páči jednému, nemusí sa druhému a je to tak v poriadku 😉

Preto, skúšajte rôzne uhly, svetelné podmienky, prípadne zmeňte, upravte nejakú časť rekvizít v zátiší, nie je potrebné meniť hneď celé zátišie, niekedy postačí upraviť len detail. Môže sa stať, že bude potrebné vyskúšať aj inú fototechniku – napríklad iný objektív (ohniskom, svetelnosťou), ak fotíte zrkadlovkou/bezzrkadlovkou, tak ako my v tomto blogu a pri väčšine našich kampaní. Hoci v dnešnej dobe už pokročili aj foťáky v mobiloch a pri dobrých svetelných podmienkach sa dajú smelo použiť. Samozrejme, fyziku človek neoklame, šošovka vo fotoaparáte je predsa väčšia ako tá v mobile a čip, ktorý sníma svetlo, tiež.  

Nuž a rovnako tak sa počas fotenia môže aj stať, že pri všetkom tom skúšaní a hľadaní správneho uhlu, dostanete ešte oveľa lepší nápad ako bol pôvodný plán 😉

Fotíme celok i detaily.

Fotografia pred úpravou – tak ako sme ju cvakli fotoaparátom (v našom prípade sme použili Fujifilm X-T10, ktorý má skvelý obrazový výstup už pri „jpg“ kvalite, použili sme objektív fujinon 18 mm so svetelnosťou f 2.0, teda s vysokou svetelnosťou )

4. Post-process – úprava fotografie, koláže, grafická úprava, …

Keďže v našich kampaniach fotíme väčšinou zrkadlovkou / bezzrkadlovkou, fotíme do kvality „RAW“, teda do formátu, kde je viac dát ako v „bežnom jepegu“, fotografiu je teda potrebné finálne upraviť, aby sme ju mohli použiť pre web.

Úpravu fotografie odporúčame v každom prípade, majte na pamäti, že ide o vašu prezentáciu a cieľom je dostať z nafotenej fotky maximum pre možné oslovenie potenciálnych zákazníkov. Fotografiu sme upravili v programe Adobe Photoshop Lightroom Classic.

tento program je za mňa asi najlepší na úpravu fotografií vôbec. Ak máte dobre nafotené, upravíte doslova jedným klikom. Na internete nájdete množstvo kurzov i návodov ako na to 😉

Výsledná fotografia po úprave v programe Adobe LR Classic

5. Samotný príspevok na sociálnej sieti

Hotovú, finalizovanú fotografiu môžeme smelo použiť na propagáciu nášho produktu

Kreativite zdar a najmä dobré svetlo prajeme 😉

Uverejnené Vložiť komentár

Prečo dostal mesiac marec prívlastok Marec ,,mesiac knihy”?

(Príbeh neznámeho hrdinu našej literatúry)

Slovo kniha znamená pre každého niečo iné. Niektorí vedia, že existuje tolerujú ju, ale zobrať ju do ruky je im vzdialené. Naopak pre niektorých kniha znamená tak veľa, že slovami sa to nedá popísať a ťažko ju púšťajú z rúk. Samozrejmé toto sú extrémne prípady, ktoré možno rozdeliť na antiknihomoľov a knihomoľov. Okrem nich sú tu aj ľudia, ktorí tvoria istý pomyselný stred a raz za čas si  prečítajú knihu. Či už sa radíte medzi extrém alebo stred, mesiac marec patrí knihám. Prečo? Prečo práve marec dostal tento prívlastok?

Ak sa rozhodnete vypátrať odpovede na tieto otázky dostanete sa k roku 1955. V danom roku v Československu vyhlásilo Ministerstvo kultúry spolu zo Zväzom československých spisovateľov, nakladateľmi, či knižnými obchodmi masovú akciu. Cieľom tejto akcie bolo podporiť záujem občanov o knihy.  K tejto myšlienke sa pripojili aj rôzne organizácie a občania. Niektoré zdroje uvádzajú, že tradíciu založili knihovníci, pretože na jar poklesli tržby z predaja kníh. Iné zdroje uvádzajú, že marec mesiac knihy bol vyhlásený na počesť Mateja Hrebendu. Kto bol  vlastne Matej Hrebenda? 

Podobizeň Mateja Hrebendu Hačavského Zdroj: Digitálna knižnica a digitálny archív

 

Toto meno sa spája s legendárnym šíriteľom slovenskej a českej osvety, ktorý sa na narodil aj zomrel v marci.  Presnejšie sa narodil 10. 03. 1796  a zomrel 16. 03. 1880. Žil v období, v ktorom sa knihy a čítanie pokladalo za nepotrebnú vec a podľa obyčajných ľudí čítanie kníh bolo určené jedine vzdelancom. Matej Hrebenda sa napriek spoločenskej mienke a tomu, že nemohol chodiť do školy vzdelával sám. Od narodenia mal zrakovú chybu a jeho zrak sa časom zhoršoval. Aj napriek tomu rád čítal. V 9 rokoch nemohol čítať pri svetle, v pätnástich ani vo dne. Na knihy a čítanie nezanevrel, a preto chodil od domu k domu a hľadal dobrých ľudí, aby mu čítali. Pri hľadaní ochotných ľudí, neraz prešiel aj 4 či 5 dedín.   Takto sa pričinil jedinečným spôsobom o šírenie slovenských a českých kníh. Knihy rozširoval nie len v okolí bydliska, ale takto pochodil celé Slovensko. Okrem toho však prechodil aj Prahu, Viedeň, Budapešť, či Dolnú zem. Na cestách nakupoval knihy od vydavateľov, ktoré neskôr využil na osvetu medzi ľuďmi, a tak šíril kultúru. Okrem toho na cestách zachraňoval knihy pred pálením, vyhodením či roztrhaním, a tým sa pričinil o vybudovanie a vznik knižníc. Okrem toho sa venoval aj literárnej tvorbe. Pri zapisovaní vlastnej tvorby, ako aj zbieraní a zapisovaní ľudových piesní a rozprávok mu pomáhal pomocník, ktorý ho sprevádzal od roku 1842.

Dobrí  a správni ľudia majú často krát neľahký život a taký bol aj život Mateja Hrebendu. Tešil sa z každej maličkosti a darovanej knihy. Pri všetkej jeho ušľachtilej činnosti mu nešlo o slávu, len v ľuďoch hľadal priateľstvo, ochotu a šťastie.

Často hovorieval: „Nemám nič, nežiadam nič.“ Pri svojej slepote videl oveľa viac ako mnohí cez veľké okuliare. Knihy videl srdcom, nie očami. Dokázal ľuďom ,,otvoriť oči“ a nadchnúť ich pre čítanie napriek tomu, že on bol slepý.

V dnešných časoch televízie, internetu, sa knihy niekedy dostávajú do úzadia. To však neplatí u každého človeka.

„Nič nedvíha moju kultúrnu úroveň tak ako televízia,“ – hovorí jeden divák. „Len čo doma zapnem televízor, hneď prejdem do vedľajšej izby a čítam knihu.“

Skúste si  aj Vy nájsť chvíľu na dobrú knihu, ktorá pri čítaní vo vás prebudí Vašu fantáziu, veď knihy sú veľmi prospešným spoločníkom, a to nie len v marci, zimných mesiacoch, či v škaredom počasí.

Uverejnené Vložiť komentár

Kto je „ Billy“ Eduard Albert Meier ?

Je to švajčiarsky spisovateľ, ktorý je autorom desiatky kníh z rôznych oblastí života, avšak hlavnou oblasťou sú knihy o duchovnom učení.

Prezývka „Billy“ vznikla  prostredníctvom amerického priateľa, ktorý si myslel, že mu Meierov kovbojský štýl pripomína „ Billy the Kid “.

„ Billy“ Eduard Albert Meier

V Našom vydavateľstve od neho vyšli diela ako dvojromán Fantóm/ Obchodník s dievčatami,  rozprávková kniha Ružovočervený krištáľ a  dvojjazyčná slovensko- nemecká kniha Psychika –Die Psyche. Okrem kníh v našom kníhkupectve od neho nájdete aj audio CD – O láske.

Dvojromán Fantóm/ Obchodník s dievčatami

Zaujímavosťou je, že je zakladateľom Figu – Slobodného záujmového spoločenstvo v oblasti hraničných a duchovných vied a ufologických štúdií. Je tiež pôvodcom vyše 1000 kontroverzných fotografií objektov UFO. Kontakty Meiera s mimozemšťanmi údajne začali roku 1942 a majú trvať po zvyšok jeho života, čo do roku 2011 predstavuje bezmála 70 rokov trvajúce  kontaktné obdobie.

Uverejnené Vložiť komentár

Rozhovor so slovenskou spisovateľkou Mariou Corvus

Maria Corvus je slovenská spisovateľka, ktorá píše pod pseudonymom. Má veľmi blízky vzťah ku knihám. Čítanie je jej veľkou vášňou a neskôr sa k tomu pridalo písanie. V našom vydavateľstve jej vyšiel román Hladné dlane. Už názov napovie, že ide o príbeh lásky so štipkou erotiky. K napísaniu knihu  Hladné dlane ju priviedol jej jedinečný zážitok. O tomto zážitku, ale aj omnoho viac  sa dočítate v rozhovore s Máriou Corvus.

Slovenská spisovateľka Maria Corvus.

  1. Prečo ste sa rozhodli písať, čo Vás k tomu viedlo? (Osoba, správa, miesto, situácia…)

Ako som už niekoľkokrát povedala a písala, moje rozhodnutie písať vlastne nebolo ani tak rozhodnutím, ako tým, že už od základnej školy som mala rada literatúru, veľa som čítala, recitovala na súťažiach. V mojich desiatich rokoch som napísala prvú báseň, na ktorú som bola ako dieťa “pyšná,” pretože vyhrala v súťaži. Áno, mojim začiatkom písania bola poézia. 

Okrem toho, som milovala písanie slohov. Úvahy patrili medzi moje naj. Aj preto som si na písomnej  maturitnej skúške z jazyka slovenského vybrala túto tému. 

Keď už sme pri strednej škole, aj tu som pokračovala s písaním. Už to neboli básne, aj keď som občas nejakú napísala, ale skončila niekde založená medzi knihami. Venovala som sa skôr školskému časopisu, mala som na starosti jeho celkovú podobu a samozrejme som do neho aj prispievala rôznymi kratšími príbehmi a postrehmi. 

Po skončení školy, už ako dospelá, som mala možnosť a priestor v jednom nemenovanom časopise, ktorý bol venovaný prevažne ženám, ako externistka prispievať doňho rôznymi článkami o vôňach. Vône zbožňujem doteraz. Nešlo však len o vôňu parfumu, ale o vôňu ako takú – vôňa chleba, vôňa dažďa, vôňa čerstvo pokosenej trávy, alebo letného rána, atď..

Skúšala som písať aj poviedky, no cítila som, že to nie je to pravé orechové. 

Rozhodnutie napísať moju prvú knihu Hladné dlane prišlo až neskôr. Už v zrelom veku štyridsiatničky. 

Skutočnosť, ktorá ma priviedla na to, aby som tento príbeh napísala, bol vlastne pretlak mojich vlastných emócií a skutočnosť, že takmer polovica deja je môj skutočný jedinečný zážitok. Stretnutie môjho obľúbeného futbalistu a návšteva futbalového zápasu v londýnskom Wembley. Viac čitateľom neprezradím?.

To, že som Hladné dlane napísala má na svedomí? najmä moja kamarátka a výborná slovenská spisovateľka Andrea Rimová, ktorá mi dodala odvahu v tom, aby som sa do toho pustila. Pri písaní mi neskutočne pomohla, podporovala ma, dala mi nesmierne užitočné rady a trpezlivosť, ktorú som ja veľakrát už strácala. A okrem Andrejky patrí moja veľká vďaka za podporu, čas a trpezlivosť so mnou môjmu manželovi a synovi, pretože sa museli viac postarať o domácnosť, zatiaľ, čo mne nechali priestor na tvorbu.  

2. Kto bol/je Váš spisovateľský vzor? 

Nemám a ani som nikdy nemala  

spisovateľský vzor. Čítala a aj čítam rôzne žánre. Ak by som však mala spomenúť mojich obľúbených spisovateľov, tak by to boli Paolo Coelho, Gabriel Garcia Márquez, Camilla Läckberg a v ostatnom čase rada čítam knihy od Bernarda Minier, s ktorým som mala tú česť sa aj osobne stretnúť v Bratislave, kde mal besedu v kníhkupectve Martinus. Čítam však aj knihy od iných autorov, samozrejme. 

3. Akú knihu by ste si určite ešte raz prečítali?

Mních, ktorý predal svoje Ferrari, ktorú      napísal Robin S.Sharma. V podstate si ju môžem prečítať kedykoľvek, pretože ju mám doma? A samozrejme aj niektoré iné. Ťažko povedať.

4. Aká kniha vo vás zanechala hlboký odkaz a boli by ste radi aby  sa tento odkaz dostal k čo najviac ľuďom?

 Bola to práve kniha Mních, ktorý predal svoje Ferrari. Ja osobne by som ju zaradila medzi povinné čítanie. Nesie v sebe hlboký odkaz. Ak by som mala citovať Paula Coelha, tak ten o tejto knihe povedal: “Úchvatná kniha, ktorá prináša potešenie a poznanie… Pomáha ľuďom na celom svete objavovať cestu ku šťastiu.”

Úplne sa s ním stotožňujem. Táto kniha patrí medzi najznámejšie klasické diela s duchovnou a psychologickou tematikou. Nejde však o motivačnú knihu, na ktoré sme zvyknutí. Táto kniha má reálny príbeh, dej. Odporúčala by som ju všetkým, aby si ju prečítali. Mladí, starí, muži aj ženy. Najmä pre túto dobu, ktorou si celé ľudstvo prechádza je veľmi príznačná.

5. Kde beriete inšpiráciu?

Inšpiráciu na písanie mi poskytuje život. V mojej tvorbe je vždy niečo zo mňa. Sú tam príbehy priateľov, či už ich vlastné alebo prerozprávané. Mnohokrát ma zaujme nejaký človek, ktorého stretnem na trhovisku a dáme sa do reči, alebo návšteva nejakého mesta, posedenie pri káve v kaviarni, ktorá ma nejakým spôsobom zaujala, a nakoniec je to moja vlastná fantázia?

6. Stotožňuje sa v niektorých situáciách s hlavnou hrdinkou Norov v knihe Hladné dlane ? 

Keďže Hladné dlane je kniha, kde je veľa udalostí, ktoré som ja sama zažila, tak určite áno. Väčšinou sú úvahové pasáže hlavnej hrdinky také, ako moje vlastné.

7. Kde vznikol nápad, inšpirácia pre knihu Hladné dlane? 

Nápad napísať Hladné dlane tlel vo mne asi rok. Stále som však nevedela, či áno alebo nie a najmä ako začať. Povedala som o tom manželovi a mojej kamarátke Andrejke, ktorú som spomínala vyššie… 

Prišlo leto a s rodinou sme boli na dovolenke na krásnom gréckom ostrove Kefalónia. Jedného rána som si okrem osušky a krému na opaľovanie pribalila do tašky aj ceruzku a zošit a začala písať ….? 

Inšpiráciou pre napísanie príbehu bolo už spomínané samotné stretnutie s obľúbeným športovcom v Londýne. Potrebovala som s tým zážitkom niečo urobiť, a len zverenie sa s ním mojim najbližším mi nestačilo?

Román Hladné dlane, ktorý vyšiel v našom vydavateľstve je jéj prvým románom.

8. Plánujete v blízkej budúcnosti vydať nejakú novinku?

V roku 2018 mi vyšla kniha Nad priepasťou. Vyšla pod mojim skutočným menom Mária Havranová na žiadosť vydavateľstva, naďalej chcem však pokračovať v písaní pod pseudonymom Maria Corvus. 

Áno, v súčasnosti pracujem na ďalšom rukopise.

9. Aká je vaša obľúbená myšlienka?

Moja obľúbená myšlienka? Určite ich je viac a každá sa hodí na inú situáciu. Za všetky spomeniem – “Carpe diem” – čo znamená, že by sme mali každý deň využiť naplno. A mojim mottom je “Nikdy nehovor nikdy.” Nikto z nás totiž nevie vopred akoby sa v danej chvíli zachoval. Ako som už však napísala, je ich niekoľko, najmä čo sa týka múdrych viet v dielach geniálneho brazílskeho spisovateľa Paula Coelha.

Na záver sa chceme autorke veľmi pekne poďakovať a popriať veľa úspešných kníh. 

 

Uverejnené Vložiť komentár

Rozhovor so slovenským spisovateľom Miroslavom Búranom

Miroslav Búran slovenský básnik a prozaik, ktorý napísal viacero literárnych diel. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení. V našom vydavateľstve vydal diela Poblúdenie, V hluchom svete, Návrat do prítomnosti a Väzenie dúfať. Práve poslednej z uvedených kníh sa tento týždeň venujeme.  Kniha Väzenie dúfať je kniha s tematikou socializmu a lásky v tomto období. Miroslava Búrana by sme Vám veľmi radi predstavili prostredníctvom rozhovoru.

Slovenský spisovateľ Miroslav Búran

  1. Prečo ste sa rozhodli písať, čo Vás k tomu viedlo? (Osoba, správa, miesto, situácia…)

Je to dosť stará historka ohľadom mojich začiatkov. Písať som začal počas môjho pobytu v ZVS ( pre mladšie ročníky to bola tzv. Základná vojenská služba).  Ľudovo povedané písať som začal na vojenčine a dôvod? Bol som zavretý ďaleko od domova, rodiny, priateľov. Nasilu vytrhnutý zo svojho bežného života, prostredia, čiže toto bolo hlavným popudom k písaniu. No najmä snaha vyjadriť  takto svoje pocity, túžby, myšlienky. Na začiatku som sa venoval výlučne písaniu poézie, až časom som sa začal venovať aj próze.

  1. Kto bol/je Váš spisovateľský vzor?

Tých vzorov je viacero, vymenujem iba tých, ktorí ma ovplyvnili zásadne. Čo sa týka poézie bola mojim vzorom slovenská poetka Mila Haugová, z mužov Ján Buzássy a Ivan Štrpka. Zo zahraničných ma inšpirovali Sylvia Plathová a Wislawa Szymborská. Čo sa týka prózy mám rád Ericha M. Remarquea, L.N. Tolstoja  zo slovenských Pavel Vilikovský , Peter Jaroš a Leopold Lahola.

  1. Akú knihu by ste si určite ešte raz prečítali?

Určite by som si opäť prečítal Víťazný oblúk od E. M. Remarquea, pretože je to skvelá, nadčasová kniha, naozaj všetkým odporúčam. A ešte Traja kamaráti taktiež od Remarquea.

  1. Aká kniha vo vás zanechala hlboký odkaz a boli by ste radi aby sa tento odkaz dostal k čo najviac ľuďom?

Mňa osobne veľmi inšpiroval spomínaný Víťazný oblúk, dokonca som hlavným postavám venoval jednu, svoju báseň. Hlavným motívom tejto knihy je nešťastná láska.  Príbeh sa odohráva v medzivojnovom období v Paríži. Je  tam viacero krásnych myšlienok, tou nosnou je ľudská vzájomnosť, ktorá je tak aktuálna aj v dnešnej dobe…

  1. Kde beriete inšpiráciu?

Inšpiráciu beriem z môjho okolia, od blízkych, ale aj od úplne cudzích ľudí a samozrejme  z prírody. Od malička mám vyvinutú jednu vlastnosť. Som totiž veľmi dobrý pozorovateľ a často krát vidím a počujem veci, ktoré iní ľudia vôbec nevnímajú. Tie sa potom snažím zakomponovať do mojich básní, či próz.

  1. Stotožňuje sa v niektorých situáciách s hlavným hrdinom Eugenom v knihe Väzenie dúfať?

Eugen je postava ktorou by som chcel, no zároveň nechcel byť. Urobil niekoľko ťažkých rozhodnutí, ale myslím si, že je to veľmi pevný charakter. Určite by som veľa vecí riešil inak než Eugen, nie som taký odvážny ako on, ale s jeho rozhodnutiami sa viem stotožniť. 

  1. Kde vznikol nápad, inšpirácia pre knihu Väzenie dúfať?

Kedysi dávno som na internete narazil na článok o chlapíkovi, ktorý bojoval v protikomunistickom odboji a bol to veľmi silný príbeh, ktorý ma zaujal. O pár rokov neskôr som použil tento motív v knihe Väzenie Dúfať.

Kniha Väzenie dúfať, ktorú  si môžete objednať v našom E-shope.

  1. Kniha Väzenie dúfať je vaša posledná vydaná kniha, kedy sa môžeme tešiť na ďalšiu?

Toto je veľmi ťažká otázka na ktorú momentálne nepoznám odpoveď. Ale rád by som, teda ak sa podarí, vydal novú básnickú zbierku.  Časovo to, ale momentálne neviem odhadnúť…

  1. Aká je vaša obľúbená myšlienka?

Je ich viacero, ale páči sa mi napr. od Milana Rastislava Štefánika:

„Nič mi nebolo nemožné, lebo som chcel.“   alebo  „Pravde veriť, pravdu žiť a pravdu brániť.“

Za rozhovor veľmi pekne ďakujeme a autorovi prajeme veľa úspešných kníh.


Uverejnené Vložiť komentár

Rozhovor so slovenskou spisovateľkou Kristínou Ježovičovou

Kristína Ježovičová a jej prvotina, ktorá vyšla v našom vydavateľstve.

Tento týždeň by sme Vám veľmi radi predstavili a priblížili E-knihu Uväznená v čase.  Kniha Uväznená v čase vyšla v našom vydavateľstve a v súčasnosti si ju môžete stále zakúpiť vo forme E-knihy. Autorkou knihy je slovenská spisovateľka Kristína Ježovičová, ktorá má v súčasnosti na konte viacero úspešných kníh. Kniha  Uväznená v čase je jej prvotina, ktorá  odštartovala jej kariéru.  Kniha Uväznená v čase obsahuje pútavý dej s nádychom histórie, nejde však o klasický historický román. Autorku tejto knihy, by sme Vám veľmi radi predstavili aj prostredníctvom nasledujúceho rozhovoru s ňou.

  1. Prečo ste sa rozhodli písať, čo Vás k tomu viedlo? (Osoba, správa, miesto, situácia…)

 Bola som na materskej a sekundu pred zbláznením. Povedala som si, že začnem písať. Symbolicky, na deň detí. Jednak, aby som si ten dátum zapamätala a na druhej strane, aby bolo jasné, že som tu nielen pre deti, ale aj pre seba.

  1. Kto bol/je Váš spisovateľský vzor?

Kedysi to bola Daphne du Maurier, lebo som sa zamilovala do jej románov,  ale v momentálne je to hocikto, koho kniha ma uchváti. Objavujem stále nových autorov, zahraničných i slovenských.

  1. Akú knihu by ste si určite ešte raz prečítali?

Rereadingy veľmi nepraktizujem, skôr si zvyknem spätne čítať obľúbené pasáže. Pravdepodobne by som si teraz rada prečítala ešte raz Prázdne miesto od Rowlingovej, lebo mám ešte dnes živo v pamäti, ako som s úžasom pretáčala stránky a obdivovala, ako spisovateľka do knihy zakomponovala rôzne problémy spoločnosti s vážnosťou ale aj s ľahkosťou.

  1. Aká kniha vo vás zanechala hlboký odkaz a boli by ste radi aby sa tento odkaz dostal k čo najviac ľuďom?

Kniha Tajomná pani Grahamová  od Anne Brontë. Páčila sa mi otvorená kritika alkoholizmu dospelých, ale aj detí. Škoda, že tvorba Anne je v tieni  diel jej sestier. Zaslúžila by si rovnakú pozornosť.

  1. Kde beriete inšpiráciu?

Inšpiráciu nachádzam v knihách, ktoré som prečítala, v hudbe, ale i v živote. Ale najväčšmi v hudbe. Moja Soňa je príkladom toho, ako sa vám vleje do žíl temný pop. Hlavným motívom mojich kníh je podľa všetkého, zdá sa, hľadanie nových začiatkov a túžba po zmene.

  1. Stotožňuje sa v niektorých situáciách s hlavnou hrdinkou knihy Uväznená v čase?

Páčili sa mi Alexandrine sarkastické poznámky, ktoré  väčšinou nepovedala nahlas.  Som v tomto rovnaká. Tiež veľa situácií komentujem iba v duchu.  

  1. Knižka Uväznená v čase bola vaša prvotina, máte k nej osobitné sympatie?

Pri písaní tohto rukopisu som sa neskutočne bavila. Nasmiala som sa, až ma bolelo brucho a moja rodina si ťukala po čele.

  1. Kde vznikol nápad, inšpirácia pre knihu Uväznená v čase?

Chcela som napísať zmes všetkého, čo sa mi vtedy ako čitateľke páčilo. A teda žánrová freska, v ktorej som spojila súčasný ženský román, historickú romancu, kúsok erotiky a scifi do jedného.  

E-Kniha Uväznená v čase, ktorá je stále dostupná na našom E-shope. 

  1. Aká je vaša obľúbená myšlienka?

Skôr citát: „Drž sa pri zemi, tam nehrozí ti pád.“ Charlotte Brontë

Na záver môže len poďakovať za odpovede na naše otázky a Kristíne Ježovičovej zaželať veľa úspešných kníh, ktoré si získajú množstvo čitateľov.

 

V rámci týždňa knihy sme si pre Vás pripravili ak krátky úryvok z E-knihy Uväznená v čase. 

Úryvok z knihy: 33. kapitola – strana 136-138

33. kapitola

Vojvoda prestúpil do starého, no priestranného koča. Do takého, v akých sa bežne dovážali zásoby jedál z prístavu. Začal sa rýchlo vyzliekať. Veci si starostlivo ukladal na sedadle. Po približne pätnástich minútach sa vyškierajúci pohonič sklonil k okienku, aby podal správu: „Havran vyletel z hniezda.“ Zahasil cigaretu a vyskočil z úkrytu vedľajších dverí na kozlík. Zacmukal na kone, aby sa pohli.

Sheridan oslovil temer nahého zviazaného muža: „Pane, ďakujem vám za šaty.“

Chlapík sa roztriasol od strachu i chladnej podlahy, na ktorej spočíval. Cez zaviazané oči nič nevidel. Povoz prešiel dve ulice, zabočil a prešiel do zadnej časti domu obrasteného machom. Kočiš svižne zoskočil z kozlíka. Napravil si cípy obnoseného kabáta a huncútsky si pritom natiahol traky pod ním. Prešiel k dverám, ktoré viedli do kuchyne a zaklopal. Takmer prestal dýchať. Otvorila mu exoticky vyzerajúca mladá žena bledohnedej pleti.

Prekvapene sa zadívala na mladého muža so žiarivo modrými očami, krásnym úsmevom a neforemnou ryšavou bradou.

Gabe má dnes volno, “ kývol smerom ku vozidlu, ktoré jej bolo dôverne známe. Nenechal ju prehovoriť ani slovko a ďalej pokračoval. „Puscíš nás prosím dnu, miláčik? Privézol som aj tutok kamaráda, nech ci vynese objednané jedlo,“ rukou ukázal Scotch smerom k Sheridanovi, ktorý práve vyberal z vnútra koča obrovský kus údeného mäsa. S ľahkosťou si ho prehodil cez plece v roztrhanom kabáte. Druhou rukou si posunul čiapku do čela a vykročil.

Áno,“ ledva vyhabkala zo seba. Šokovalo ju, ako s ňou mládenec rozprával, bola zvyknutá iba na rozkazy. Milé slovo nepoznala.

„Slečna, kerou stranou sú sklepy?“ zatiahol Sheridan slengovo.

Dievča ich chvíľkovo onemené pustilo dnu. Scotch zavrel za nimi dvere. Nehanebne si ju premeriaval. Kochal sa na jej profile. Bola nádherná. Tie pery. Plnšie hádam nevidel. A ten nos- nebol to žiaden vykrútený dámsky noštek. Vlasy mala krátke a kučeravé. Pripomínali guľôčky čierneho korenia. Nedívala sa naňho, no cítila to. A keď jej fúkol do rozkošného ucha s prirodzene absentujúcim ušným lalôčikom, prudko sa otočila chrbtom k nemu, až jej zaštrngotali kľúče, ktoré mala pripevnené na nariasenej suknici.

„Po-poďte za mnou, prosím,“ zamierila smerom k pivniciam. Sheridan šiel popri nej. Pootočil hlavou a brata, ktorý ohúrene kráčal za jej vystretým atletickým telom, upozornil, že má konať.

Scotch ju chytil za ruku a prudko ju obrátil. Pritisol si ju tesne k sebe.

„Ako sa voláš ?“ spýtal sa zmyselným hlasom.

Nyssa,“ zašepkala, husté mihalnice poplašene zaklipkali, až celkom pripomínali zmätených nočných motýľov.

Voňala ako čerstvý jablkový koláč… s lahodnou čokoládovou polevou. Taký mal veľmi rád. V hlave mu zneli bratove slová: „Odpútaj jej pozornosť rozhovorom…“ Dopekla… pri ženách používam skôr iný druh komunikácie. A tak privrel oči a vášnivo ju pobozkal. Odrazu zacítil závan údeniny a jej snehobiele zuby prudko zacvakli. Scotch zasyčal od bolesti. Prehltol krv, ktorú pocítil na jazyku, keď sa odpojili. Jej pružné telo nedokázal udržať a zviezol sa i spolu s ňou na zem.

Pozrel sa na brata spod nánosu sukní. Sheridan so stehnom v ruke ospravedlňujúco potichu zahlásil: „Nedívaj sa tak na mňa. Zachránil som ti život. Omráčil som ju skôr, ako sa v jej maternici uvelebilo tvoje nemanželské dieťa.“

„Chcel som len odpútať jej pozornosť, ako si mi kázal,“ zašepkal.

Ale nie vyšetrením hrdla. Zaviaž jej ústa a všetko ostatné,“ naklonil sa a vzal do ruky zväzok kľúčov. „Ešteže Greville zamestnáva len jednu ženu. Pri tvojej diplomacii by si si určite vyslúžil herpes. Ponáhľaj sa, nevieme, kedy sa vráti…“

Prevalil zo seba jej telo, zo spodnej časti sukne si natrhal tri pásy. Pustil sa do práce.

Sheridan najskôr zatarasil dvere, ktoré viedli z kuchyne do chodby domu, aby ich nikto z ostatného služobníctva neprekvapil. Potom podišiel k vínnej pivnici. Kľakol si. Systematicky skúšal vsúvať jeden kľúč za druhým. Až konečne jeden zapasoval, odomkol dvere a roztvoril ich. Náhlivo zišiel po schodoch. Prešiel k obrovskej stene s naukladanými fľašami. Zoznámenie sa s ohrdnutým Justusom bolo výhodné. Prezradil mu toho veľa. Zatlačením dvoch políc sa stena pohla a otvorila.

Vošiel dnu. Nad pracovným stolom sa v šere niekoľkých sviečok hrbil vychudnutý, mŕtvolne bledý muž s dlhými neupravenými vlasmi tmavej farby a rovnakou bradou. Vzhliadol k vojvodovi a premeral si ho dôverne známymi hnedými očami. Sandrinými.

Preglgol, bol taký zoslabnutý, že ledva sedel. „Kto ste?“ povedal jemným hláskom.

„Poslala ma po vás vaša sestra Alexandra.“

„Je tu?“ prekvapene sa spýtal.

„Nie priamo tu, ale neďaleko.“

„Tak ju odo mňa pozdravte,“ sklonil sa naspäť nad popísaný papier.

„Odveziem vás k nej!“ rozkázal.

„Povedzte jej… že mi je to ľúto. Ja už skončím tu,“ povedal a celkom apaticky vyrovnaný so svojím osudom ďalej písal.

Sheridan sa zamračil, neočakával, že nebude spolupracovať. Zdržania nepotreboval. Nechcel ho nútiť násilím a tak mu spontánne povedal: „Vaša sestra vás potrebuje. Nechcela, aby ste to vedeli, lebo si nepriala, aby ste sa trápili a teda dúfam, že si to necháte pre seba. Alexandra… ona umiera.“

Uverejnené Vložiť komentár

Týždeň s knihou

TÝŽDEŇ S KNIHOU

Rozhodli sme sa Vám priblížiť jednotlivé diela, ktoré u nás vyšli a ktoré ponúkame na predaj. Počas týždňa Vám priblížime autora, dej, ponúkneme recenzie na vybranú knihu.
Vaša Knihanaj.sk spoznajte knihy, ktoré si určite zaslúžia Vašu pozornosť

Rozhovor so slovenským spisovateľom Miroslavom Búranom

Rozhovor so slovenskou spisovateľkou Kristínou Ježovičovou

Kristína Ježovičová a jej prvotina, ktorá vyšla v našom vydavateľstve.

Tento týždeň by sme Vám veľmi radi predstavili a priblížili E-knihu Uväznená v čase.  Kniha Uväznená v čase vyšla v našom vydavateľstve a v súčasnosti si ju môžete stále zakúpiť vo forme E-knihy. Autorkou knihy je slovenská spisovateľka Kristína Ježovičová, ktorá má v súčasnosti na konte viacero úspešných kníh. Kniha  Uväznená v čase je jej prvotina, ktorá  odštartovala jej kariéru.  Kniha Uväznená v čase obsahuje pútavý dej s nádychom histórie, nejde však o klasický historický román. Autorku tejto knihy, by sme Vám veľmi radi predstavili aj prostredníctvom nasledujúceho rozhovoru s ňou.

 

 

 

Uverejnené Vložiť komentár

Postup vydania a výroby knihy – brožovaná väzba V2 (paperback), ak je náklad do 100 ks

  1. Autor knihy nám pošle rukopis
  2. Ak sa rozhodneme rukopis vydať, spíšeme s autorom licenčnú zmluvu na vydanie diela
  3. Rukopis prejde jazykovou a štylistickou korektúrou
  4. Finálny text knihy sa graficky upraví, zalomí do konečného výzoru
  5. Graficky sa vytvorí obálka knihy a knihe sa pridelí ISBN číslo
  6. Finálne pdf súbory sa odsúhlasia autorom
  7. Obálky a vnútro knihy – blok knihy sa vytlačia v požadovanom náklade
  8. V niektorých prípadoch sa väzba kníh robí nasledovným spôsobom

Obálka knihy sa obiguje – vytvorí sa ryha, niekedy dve rovnomerne po celej dĺžke na chrbte všetkých obálok

Nasleduje lepenie obálky a knižného bloku

Lepenie knihy brožovaná väzba V2 (paperback) na lepiacom stroji FastBind

Dostaneme takýto predfinálny produkt

Nasleduje orezanie troch strán zlepených kníh

    

Tu máme finálnu orezanú knihu

   

Po vyrobení celého nákladu kníh je “krst knihy” a môže nasledovať predaj a distribúcia 🙂