História Veľkého Slavkova do roku 1945

30.00

Autor: Vladimír Langa

Vydavateľ: Richard Lunter – KICOM

Vydanie prvé, rok 2020
Väzba: šitá, tvrdá obálka
Rozmer: A4
Počet strán: 324
ISBN: 978-80-89780-32-7

Katalógové číslo: 978-80-89780-32-7 Kategórie: ,

Popis

Autor: Vladimír Langa

Vydavateľ: Richard Lunter – KICOM

Vydanie prvé, rok 2020
Väzba: šitá, tvrdá obálka
Rozmer: A4
Počet strán: 324
ISBN: 978-80-89780-32-7

PaedDr. VLADIMÍR LANGA, autor publikácie, je veľkoslavkovský rodák. Narodil sa 12. 7. 1953. Jeho rodičia sa prisťahovali do Veľkého Slavkova 1.4.1949. Otec z Vyšného Slavkova, stolár, kolár a opravár poľnohospodárskych strojov na Hospodárskom dvore poľnohospodárskych Štátnych majetkov vo Veľkom Slavkove a poslancom obecného zastupiteľstva.
Matka z Hornej Súče, lesná robotníčka, potom robotníčka v Kovosmalte a v Tatramate v Poprade Matejovciach. Pochovaní sú na cintoríne vo Veľkom Slavkove.
Po štúdiách na lesníckych školách pracoval krátko ako preparátor, konzervátor a reštaurátor v Lesníckom drevárskom a poľovníckom múzeu v Antole pri Banskej Štiavnici (Svätý Anton). Je otcom syna a dcéry.
Po vykonaní rigoróznej skúšky 20.1.1986 získal titul doktor pedagogiky. V profesnom živote vykonával funkciu pedagóga v slovenskom väzenstve s rezortným vyznamenaním za zásluhy o väzenstvo.
V mimopracovnom čase sa okrem iného venoval dobrovoľnej ochrane prírody a v rokoch 1998 až 2008 so zanietením k úprimnému vzťahu k rodnej obci študoval dejiny Veľkého Slavkova. Vypracoval texty do samostatných publikácií História Veľkého Slavkova do roku 1945, História Veľkého Slavkova po roku 1945 ako novodobá história obce, Školstvo Veľkého Slavkova, Poľnohospodárstvo Veľkého Slavkova v čase budovania socializmu, Požiarny zbor Veľkého Slavkova, Rómovia Veľkého Slavkova a Veľký Slavkov na obrazoch, vo fotografiách a pohľadniciach aj s bohatou prílohou kópií historických dokumentov, fotografií, mapiek a poznámok.
Od roku 1976 je obyvateľom Banskej Bystrice, kde žije s manželkou Annou ako dôchodca.

Príhovor autora.
Na svoju rodnú obec Veľký Slavkov som bol vždy hrdý, aj keď ju za posledných 8 rokov len sporadicky navštevujem. Pri svojich návratoch k rodičom, som sa vždy zaujímal o život obce. Čím som starší, čoraz viac ma Veľký Slavkov priťahuje a rád sa do neho vraciam. Z dôvodu môjho nevšedného záujmu o obec prerástla moja zvedavosť aj do jej histórie. Po dvanástich rokoch štúdia historických dokumentov v archívoch, príležitostných rozhovorov najmä so staršími občanmi, vyznávam môj úprimný vzťah k rodnej obci napísaním „Dejín Veľkého Slavkova“.
Tridsať rokov po zmene spoločenského zriadenia a 75 ročný odstup od obdobia veľkoslavkovského slovensko-nemeckého obyvateľstva po vyše 700 ročnej spoločnej histórii obce je dostatočným obdobím hodnoverného zhodnotenia udalostí bez obáv, s nadhľadom, ale najmä netendenčne i keď každé ľudské dielo je produktom svojej doby. Na toto zhodnotenie čakajú všetci tí, ktorí tu už nie sú a určite by si to priali. Som presvedčený, že našou povinnosťou je to urobiť aj pre tých, ktorí by o tom mali vedieť.
Týmto príspevkom chcem aspoň z časti osvetliť dejiny obce, historický rozmach a mocný budovateľský duch našich predchodcov. Poukázať na mocné základy, ktoré naši predkovia položili pre náš život. Nejedná sa o vedeckú, ale len o populárnu prácu, ktorá je doprevádzaná množstvom príloh (fotografií, mapiek, poznámok a podobne), ktoré ešte mnoho ľudí nevidelo. Preto nehľadajte v tejto práci historickú štúdiu ani dokumentárnu rekonštrukciu udalostí.
I. diel Dejín Veľkého Slavkova je venovaný „Histórii Veľkého Slavkova do roku 1945.“ Je to pripomenutie ťažkého života a práce ľudí pod Tatrami. Je obdivuhodné ako dokázali prežiť bez ohľadu na národnosť. Vráťme sa preto do obdobia starých roztrúsených chalúp, kde ľudia chudobne žili. Poznajme, čo jedli, ako sa obliekali, ako obrábali polia, pásli dobytok a pracovali v lesoch, ako v minulosti v neľahkých podmienkach tento nehostinný kraj pretvárali.
Slováci ako národ pretrvali pod cudzou nadvládou vyše 1000 ročného národnostného útlaku Maďarov, ktorý zabránil zase nemeckým výpravám „na východ“ a snáď aj to slovenský národ zachránilo pred národnostným vyhladením. Nik však na Slovensku nemôže z hľadiska pokrvného tvrdiť, že je Slovák, Nemec, Maďar, Poliak a podobne, pretože v našej oblasti za tisícročia ľudskej existencie, ale najmä za posledné stovky rokov došlo k vzájomnému stretávaniu sa ešte množstva ďalších národností a etník, ktoré sa medzi sebou navzájom miešali a z priezviska sa dá obyvateľovi Slovenska prisúdiť len akási fiktívna národnosť.
Na našu slovanskú obec určite mala v dejinách najväčší vplyv vyše 700 ročná nemecká kolonizácia. Svojim dielom mám snahu zmierniť aj bôľ z odsunu nemeckého obyvateľstva z obce po druhej svetovej vojne, najmä všetkým ešte žijúcim pamätníkom násilného odchodu z dedovizne, aj keď tá rana sa im už nikdy nevylieči – nezahojí. Mnohí sa z exilu chceli vrátiť hneď po vojne, ísť obrábať svoje polia, veď ako oni hovoria, neniesli na ničom vinu a nechápu dodnes, prečo sa ich slovenskí susedia, s ktorými tak dobre vychádzali, nezastali a zachovali sa pasívne. Dodnes je v srdciach našich žijúcich nemeckých rodákov v zahraničí túžba, vrátiť späť čas a usporiadať všetko tak, aby mohli žiť tam, kde sa narodili, tam, kde sú ich korene, kde je ich historický domov. Aj po 75 rokoch od násilného odchodu sa hrdo hlásia k Veľkému Slavkovu.
Naša slovenská národná minulosť nebola taká, ako ju opisujú romantickí spisovatelia, ale nebola ani taká temná, aby sa nedalo hovoriť o hrdinstvách novodobých budovateľov našej obce po druhej svetovej vojne, čoho pripomenutím je II. diel Dejín o Veľkom Slavkove „História Veľkého Slavkova od roku 1945 po súčasnosť“.
Vžívam sa do osudov našich rodičov, ktorí prišli do Veľkého Slavkova po druhej svetovej vojne ešte mladí, nanovo stavať obec a zakladať si rodiny. Dnes vekom starí a unavení pomaly navždy odchádzajú. Z ich odkazu a dedičstva zveľaďujme a odovzdávajme našim potomkom doterajšie výsledky ich statočnej práce a poznania.
Je to prvé doposiaľ zhodnocujúce dielo o dejinách mojej rodnej obce, ktorej predchádzala 50 stranová brožúra „VEĽKÝ SLAVKOV – 750. VÝROČIE PRVEJ ZMIENKY“, vydanej v septembri 2001 v tisícovom náklade od autorov Langa-Šary. Jej poslaním bolo zvýrazniť len historickú identitu k danému výročiu a len v krátkosti priblížiť bohatú históriu i časy nie tak vzdialené. V tom čase bola nezávisle vydaná 300 stranová publikácia v nemeckej mutácii, história Veľkého Slavkova do odsunu nemeckého obyvateľstva v roku 1945, Großschlagendorf „Geschichte einer deutschen Gemeinde am Fuße der Hohen Tatra“ (Veľký Slavkov „história nemeckej obce spočíva pod Vysokými Tatrami“) od nemeckého autora, teraz už 84 ročného bývalého učiteľa, Juliusa Alexyho, rodáka z Veľkého Slavkova žijúceho po odsune nemeckého obyvateľstva z našej obce v nemeckom Stuttgarte. A snáď v budúcnosti to budú aj ďaľšie príspevky od iných autorov do dejín Veľkého Slavkova.
Dúfam, že tento môj príspevok, bude pre všetkých zdrojom zaujímavých informácií a podnetných inšpirácií. Verím, že všetko čo sa dozviete o svojej obci a jej okolí, prispeje k zvýšeniu hrdosti na náš región, ale najmä na obec Veľký Slavkov.
Vladimír Langa

Recenzie

Nikto zatiaľ nepridal hodnotenie.

Pridajte prvú recenziu pre “História Veľkého Slavkova do roku 1945”

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *